O mnePublikácie

Ako Róbert Kaliňák desať rokov (ne)riešil rómsku problematiku

Minister vnútra Róbert Kaliňák odstúpil, a tak je na čase bilancovať jeho činnosť či skôr nečinnosť z pohľadu riešenia tzv. rómskej problematiky. V prvom rade treba povedať, že Róbert Kaliňák bol viac ako desať rokov ministrom vnútra a neskôr bol pod jeho rezort presunutý aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Kaliňák mal tak jedinečnú príležitosť začať riešiť rómsku problematiku, ktorá patrí k jedným z najpálčivejších problémov Slovenska. Žiaľ, túto príležitosť vôbec nevyužil.

Kriminalita v okolí osád

Od Kaliňáka ako ministra vnútra sa očakávalo najmä riešenie vyššej kriminality v okolí niektorých problémových rómskych osád. Práve tento typ kriminality sa výraznou mierou podieľa na udržovaní napätia medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou minoritou. Už pri Kaliňákovom vstupe do funkcie ministra vnútra boli na stole požiadavky starostov viacerých obcí z východného Slovenska, ktorí žiadali posilniť policajný zbor v problémových lokalitách, presadiť účinné legislatívne zmeny a zvýšiť kompetencie polície. Tieto prosby Kaliňák vytrvalo ignoroval.

Šarišské Michaľany

Neriešenie problémov s kriminalitou neprispôsobivých obyvateľov spustilo v roku 2009 vlnu protestov, ktorých rozbuškou sa stali udalosti v Šarišských Michaľanoch, kde páchateľ pochádzajúci z rómskej osady v susedných Ostrovanoch brutálne zavraždili predavačku.

Neskôr dvaja nafetovaní mladíci z rovnakej osady lúpežne prepadli správcu futbalového ihriska, ktorý pri surovom útoku utrpel viaceré zlomeniny lebky a prišiel o jedno oko. Reakciou na tieto útoky bolo protestné zhromaždenie v Šarišských Michaľanoch, ktoré však polícia rozohnala. Minister vnútra Róbert Kaliňák namiesto toho, aby riešil príčinu protestného zhromaždenia, teda problémy s kriminalitou v okolí niektorých rómskych osád, dal pokojné zhromaždenie v Šarišských Michaľanoch rozohnať pomocou policajných ťažkoodencov a vodného dela. Obyvatelia Šarišských Michalian, a skrz médiá aj obyvatelia celého Slovenska, mali možnosť jasne vidieť, že policajný zbor má naozaj dostatočné kapacity a keď chce, tak ich vie aj použiť. V tomto prípade ich ale využil na rozháňanie zhromaždenia požadujúceho riešenie narastajúcej kriminality v danom regióne.

Krompachy ako symbol neriešenej kriminality

Symbolom nečinnosti polície voči vzrastajúcej kriminalite v okolí niektorých problémových rómskych osád sa následne stalo mesto Krompachy. Kvôli vzrastajúcej kriminalite žiadala primátorka Krompách ministra vnútra o zvýšenie počtu policajtov na tomto oddelení. Kaliňák vtedy počet policajtov v problémovej lokalite zvýšiť odmietol. Keď sa však v auguste a septembri 2009 konali v Krompachoch demonštrácie proti kriminalite neprispôsobivých obyvateľov, tak Kaliňák povolal stovky policajtov, ktorí hermeticky uzavreli mesto a kontrolovali každé auto smerujúce do Krompách. Dokonca ani niektoré vlaky v tento deň nezastavovali v Krompachoch, aby sa protestujúci nemohli dostaviť do mesta. Rovnako ako v prípade Šarišských Michalian aj toto bola za strany Kaliňákovej polície megalomanská ukážka policajnej sily, no opäť na nesprávnom mieste. Vykradnuté garáže, pivnice, rodinné domy, okrádanie školákov aj dôchodcov. Tieto pálčivé problémy vtedy Krompašania spomínali v súvislosti s opakujúcou sa kriminalitou neprispôsobivých občanov a benevolentným prístupom polície k tomuto problému. Až pod nátlakom týchto protestov sa Kaliňák rozhodol posilniť policajné oddelenia, do ktorých spadajú problémové rómske osady.

Legislatívne zmeny nenastali

V roku 2012 Kaliňák spustil rozsiahlu mediálnu prezentáciu riešenia rómskej problematiky, kde avizoval veľkú rómsku reformu, no reálne skutky sa (opäť raz) nedostavili. Akurát Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity prešiel pod Ministerstvo vnútra a na jeho čelo bol vymenovaný opozičný poslanec (a vzdelaný Róm, ktorý vyrastal v rómskej osade) Peter Pollák. Úrad splnomocnenca pre rómske komunity však mal takmer nulové kompetencie a obmedzené financie, takže skôr sa jednalo o to, že vládny Smer a minister Kaliňák sa šikovným spôsobom na štyri roky zbavili pálčivej témy riešenia rómskej problematiky.

Rovnako aj v tomto období starostovia z problémových lokalít vyzývali vládu na konkrétne zmeny zákonov, ktoré by zlepšili bezpečnostnú situáciu v okolí problémových lokalít. Išlo o návrhy riešiace trestnú zodpovednosť maloletých, záškoláctvo, úžeru, incestné vzťahy, fetovanie, prísnejšie trestanie opakovaných priestupkov a drobných krádeží, zamedzenie rozrastania čiernych stavieb, zvýšenia policajných kompetencií pri zaisťovaní verejného poriadku a podobne. Žiadne zásadné legislatívne zmeny však nenastali, a to napriek tomu, že strana Smer vtedy vládla samostatne a v parlamente mala absolútnu väčšinu poslancov (83 poslancov zo 150 členného parlamentu) .

Vytiahnutie rómskej karty

Riešenie rómskej problematiky tak aj ďalšie roky iba stagnovalo, až kým si na túto tému Kaliňák opäť nespomenul začiatkom roka 2018. To už ale Róbert Kaliňák vyše roka čelil vážnej kritike a opakovanému odvolávaniu v parlamente za kauzy, ktoré ho spájali s človekom obvineným z daňových podvodov. Náhle nastolenie „rómskej témy“, ktorú mohol Kaliňák už desať rokov riešiť, tak vyvolávalo zjavný pocit účelovosti. Navyše spôsob, akým Kaliňák prezentoval svoje znenazdajky objavené úsilie riešiť rómsku tému, bol tiež pomerne svojský. Totižto nahodil na seba policajnú uniformu a usporiadal teatrálnu tlačovku v rómskej osade v Krompachoch.

Už samotné zvolanie tlačovky do Krompách pôsobilo ako paradox, keďže práve v Krompachoch sa Róbert Kaliňák v roku 2009 snažil policajnými manévrami zabrániť demonštrácii proti kriminalite neprispôsobivých obyvateľov rómskych osád. V roku 2018 tu však sám Kaliňák stál pred médiami s konštatovaním, že Rómovia, ktorí tvoria približne štvrtinu obyvateľov Krompách, majú na svedomí viac ako tri štvrtiny kriminality v tomto meste. Navyše ešte dodal, že v celoslovenskom priemere rapídne klesá kriminalita, no v policajných rajónoch, v ktorých sa nachádza veľa rómskych osád, kriminalita stagnuje alebo narastá (nehovoriac o tom, koľko priestupkov a drobných krádeží ostane nenahlásených).

Po desiatich rokoch sa tak Kaliňák prebudil a konečne pomenoval problém, o ktorom už roky hovorili nielen viacerí starostovia a primátori, ale aj občania žijúci v dotknutých regiónoch. Róbert Kaliňák však pri pomenovaní problému aj zostal a riešenia, ak nejaké vôbec plánoval, nezrealizoval. Totižto po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa napokon Róbert Kaliňák rozhodol 12. marca 2018 odstúpiť z funkcie ministra vnútra.

Kaliňákov záverečný odpočet

Kaliňákov odpočet pri riešení rómskej problematiky je v končenom dôsledku rozhodne neslávny. Za desať rokov svojho ministrovania spravil v tejto veci pramálo. Najskôr vytrvalo ignoroval starostov a obyvateľov, ktorí žiadali riešenie kriminality neprispôsobivých obyvateľov, neskôr sám rómsku problematiku využíval len na mediálnu prezentáciu, avšak bez reálnych riešení. Na riešenia mal pritom desať rokov a svojho času aj absolútnu väčšinu poslancov Smeru v parlamente.

Čo sa týka riešenia rómskej problematiky, tak Róbert Kaliňák na poste ministra vnútra bol príkladom pasivity a alibizmu. Uvidíme ako k riešeniu rómskej problematiky pristúpi nový minister vnútra. Ten však bude mať veľkú výhodu v tom, že pri riešení rómskej problematiky mu jeho predchodca nastavil latku mimoriadne nízko.