O mnePublikácie

Neintegrovaní Rómovia a „politika múru“

V Michalovciach koncom roku 2009 postavili obyvatelia sídliska Východ z vlastných peňazí múr, aby zabránili Rómom z veľkej osady Angi mlyn prechádzať do mesta cez sídlisko Východ, kde sa hromadili sťažnosti na ich správanie (krádeže, vandalizmus, prepadnutia a iné). V období postavenia múru prebiehala v rómskej osade výstavba nových bytoviek pre obyvateľov osady, čo zvyšovalo obavy majoritného obyvateľstva z nárastu počtu Rómov. Viac krát sme navštívili Michalovce, kde spomínaný múr „oddeľuje“ rómsku osadu od mesta (pozri fotografie na konci článku).

V tunajšej osade na Mlynskej ulici, Michalovčanmi nazývanej Angi mlyn, žije viac ako tisíc Rómov a je považovaná za jednu z najzaostalejších osád v slovenských mestách. Rómska osada Angi mlyn sa nachádza na východnom konci Michaloviec pri ceste E58 vedúcej z Michaloviec do Sobraniec a ďalej na Ukrajinu, hneď vedľa rieky Laborec. Nezamestnanosť v osade dosahuje takmer 100 % a časté sú rôzne sociálno-patologické javy ako napríklad inhalovanie toluénu priamo na verejnosti. Na sídlisku Východ, ktoré je zhruba 200 metrov vzdialené od rómskej osady Angi Mlyn, vyrástli pomedzi panelákmi múry, ktoré tu boli postavené preto, že Rómovia z osady Angi mlyn si cez toto sídlisko skracovali cestu do centra mesta a niektorí tu robili neporiadok, hluk a výtržnosti.

Postavením múru medzi bytovkami miestni obyvatelia docielili, že obyvatelia osady už nechodia do mesta priamo cez sídlisko Východ. Tu musíme dodať, že nešlo ani tak o proklamované ohradenie rómskej osady múrom, skôr sa dá povedať, že múrom sa ohradili obyvatelia sídliska Východ. Pri terénnom výskume nám oslovení Michalovčania zo sídliska Východ potvrdili, že stavbu múra privítali. Podľa ich slov bolo správanie niektorých obyvateľov osady už neznesiteľné. Pri ďalších terénnych výskumoch v tejto lokalite sme zistili, že k poslednému paneláku na sídlisku Východ bol ešte pristavaný súvislý komplex garáží, ktoré tak vytvorili predĺženú časť múru.

Aj keď obyvatelia žijúci pri rómskej osade výstavbu múra schvaľujú, cítia sa byť teraz podľa vlastných slov na sídlisku ako v „klietke“, keďže sa nemajú ako dostať k pásu stromov medzi sídliskom a Sobraneckou cestou, kam chodievali napríklad venčiť psov. Preto chceli na zasadnutiach mestského zastupiteľstva iniciovať výstavbu protihlukovej bariéry, hneď pri Sobraneckej ceste, čím by sa im podarilo docieliť hneď niekoľko vecí. Po prvé, osadníci by nemohli prechádzať cez sídlisko, ale by ho kvôli protihlukovej bariére obchádzali, chodci by neprebehovali cez frekventovanú cestu, znížil by sa hluk od cesty, ktorá je asi 30 metrov od prvých bytoviek, no a napokon by obyvatelia sídliska mali aj prístup k pásu stromov a zelene, ktorá je medzi sídliskom a cestou. Michalovčania zo sídliska Východ, s ktorými sme sa počas terénneho výskumu zhovárali, však predpokladali, že takýto variant riešenia asi nebude možný, kvôli nevysporiadaným pozemkom pri ceste. Obdobné prípady „politiky múru“ sa vyskytujú aj v okolitých štátoch, pričom asi najviac medializovaná bola neúspešná snaha magistrátu v českom meste Ústí nad nad Labem oddeliť rómskych neplatičov, obývajúcich Matičnú ulicu, od ostatných obyvateľov štvormetrovou protihlukovou stenou (Hancock, I., 2005, s. 103).

Okamžite po postavení múru v Michalovciach začali o podobný múr žiadať petíciou aj obyvatelia neďalekého Trebišova, žijúci v blízkosti štvortisícovej rómskej osady, pričom tu bývajúci Trebišovčania boli ochotní výstavbu múru zaplatiť z vlastných peňazí (RPA). Ako dôvod uvádzali neporiadok a množstvo smetí, ktoré v okolí ich domov dennodenne spôsobujú osadníci.

Múr v priestore medzi dvoma bytovkami postavili aj obyvatelia sídliska Západ v Košiciach, ležiaceho zhruba pol kilometra od Luníka IX, ktorého obyvatelia si tadiaľto niekedy skracovali cestu do centra mesta. V ohradenom priestore medzi bytovkami si obyvatelia sídliska Západ vytvorili menšie, čiastočne uzavreté parkovisko. Tento múr bol mimovládnymi organizáciami označený ako segregačný, aj keď sa nachádza asi pol kilometra od Luníka IX (pozri fotodokumentáciu). Rovnaké označenie získal aj múr vo Veľkej Ide, ktorého deklarovaným cieľom pri výstavbe bolo zabrániť opakujúcim sa zraneniam rómskych detí vybiehajúcich na priľahlú cestu (pozri fotodokumentáciu).

Múr v Michalovciach
Michalovce – múr medzi panelákmi na sídlisku Východ v Michalovciach. Múr má zamedziť Rómom z blízkej osady prechádzať cez toto sídlisko.
Angi Mlyn
Michalovce – zadná časť osady Angi Mlyn
Angi Mlyn
Michalovce – osada Angi Mlyn
Angi Mlyn
Michalovce – osada Angi Mlyn
Múr vo Veľkej Ide
Veľká Ida – múr pri rómskej osade v obci Veľká Ida. Deklarovaným cieľom múru bolo zvýšiť bezpečnosť detí v osade, ktoré často vybiehali na priľahlú cestu. Mimovládne organizácie aj tento múr označili ako segregačný.
Veľká Ida
Veľká Ida – rómska vlajka namaľovaná na múre pri osade Veľká Ida
Košice
Košice – pohľad na sídlisko Luník IX zo sídliska Západ. Na fotografii vidieť, že Luník IX je tvorený najmä šesťposchodovými bytovkami. V strede sídliska je škola a pastoračné centrum. Fotografia je fotená zo sídliska Západ, presne z miesta, kde stojí múr, ktorý má podľa názoru mimovládnych organizácií segregovať Rómov z približne pol kilometra vzdialeného Luníka IX.
Múr v Košiciach
Košice – múr na sídlisku Západ, ktoré susedí s Luníkom IX. Podľa názoru mimovládnych organizácií tento tridsať metrov dlhý múr segreguje Rómov žijúcich v cca pol kilometra vzdialenom Luníku IX. V ohradenom priestore si obyvatelia sídliska vytvorili čiastočne uzavreté parkovisko.

V súpise Cigánov z roku 1893 je jasne vidieť, že pre slovenské mestá a ich okolie boli integrované rómske obydlia skôr raritou, keďže väčšina Rómov žila separovane od majoritného obyvateľstva. Čím viac Rómov žilo v jednotlivých separovaných osadách, tým väčšia bola averzia miestnych obyvateľov voči nim. V tomto celouhorskom súpise Cigánov sa priamo uvádza, že Cigáni žijú oddelene hlavne v tých častiach krajiny, kde žijú Slováci a autori súpisu to zdôvodňujú tým, že rómska povaha a povaha Slovákov majú málo spoločného (Džambazovič, R., s. 498). Najväčšie rómske komunity v tom období žili v okolí Šamorína, Nitry, Komárna, Nových Zámkov, Levíc, Lučenca, Šaštína, Rimavskej Soboty, Rožňavy, Košíc a Kežmarku. Ide o územia, kde si rómska populácia zachovala početné zastúpenie až do súčasnosti (Džambazovič, R. 2001).

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »