O mnePublikácie

Príklady riešenia rómskej problematiky v niektorých slovenských mestách

Po ukončení reformy verejnej správy sa posilnili právomoci regionálnych a miestnych samospráv, ktoré môžu samostatne prijímať aj komplexné opatrenia na riešenie rómskej otázky priamo v ich meste alebo regióne. Mnohé samosprávy pochopili, že neriešenie problematiky rómskych sociálne odkázaných rodín, žijúcich prevažne v koncentrovaných zoskupeniach, spôsobuje problémy všetkým obyvateľom daného mesta. Viaceré mestské zastupiteľstvá schválili konkrétnu stratégiu na riešenie rómskej otázky v ich meste. Práve tieto samosprávy neponechali situáciu na „samovývoj“, ale v rámci vlastnej vytýčenej stratégie začali zavádzať konkrétne opatrenia v rómskych komunitách. Uvádzam niekoľko príkladov, ktoré slúžia len na ilustráciu aktivít niektorých samospráv. Či sú tieto opatrenia účinné, či sú správne, či zvýhodňujú resp. znevýhodňujú niektorú skupinu obyvateľov, hodnotiť nechcem. Uvádzam ich skôr ako príklad a dôkaz toho, že riešenie rómskej problematiky nemusí závisieť iba od predstáv a zdrojov vlády, ale riešenie rómskej problematiky je sčasti možné aj na úrovni samospráv.

Napríklad mesto Liptovský Mikuláš spracovalo dokument „Komplexná stratégia riešenia problémov rómskej komunity v Liptovskom Mikuláši“, pričom hlavným dôvodom vzniku stratégie je problém neplatičov nájomného v sociálnych bytoch, v ktorých býva približne tretina z 1 400 až 1 500 Rómov žijúcich v meste (RPA).

Niektoré mestá sa snažia podpornými opatreniami dosiahnuť, aby sa čo najviac rómskych detí zaradilo do materských škôl, a to hlavne posledný rok pred vstupom do školy, pretože podľa názoru niektorých autorov (napríklad Horňák, L., 2005), môže predškolská výchova podstatne zoslabiť záporný vplyv prostredia, z ktorého tieto deti pochádzajú. Vo Vranove nad Topľou napríklad funguje internátna základná škola pre rómske deti.

V niektorých slovenských mestách naštartovali projekt dobrovoľnej práce pre mesto, kde Rómom zaradeným do projektu, ktorí napríklad upratujú mesto, je následne znížený dlh na nájomnom vo výške odpracovanej práce v prospech mesta. Významná je práca cirkevných inštitúcií v rómskych koncentrovaných zoskupeniach. Príkladom môže byť rómska štvrť Poštárka na okraji Bardejova, kde Saleziáni postavili kostol, zriadili stolársku i zámočnícku dielňu a prevádzkujú materskú aj základnú školu pre miestne deti (Šrámková, K., 2006). V súčasnosti je preto dosť skloňovaný návrh na zriadenie širokej siete misionárov, ktorí by v rómskych štvrtiach zabezpečovali socializáciu Rómov.

Niektoré mestá zaviedli v rómskych bytovkách domovníkov z radov Rómov, ktorí majú spravovať bytovku a zamedziť znečisťovaniu spoločných priestorov i okolia. V Starej Ľubovni má zase rómska časť mesta priamo svojho policajta, ktorý pozná danú rómsku komunitu a zabezpečuje v nej poriadok. V niektorých koncentrovaných rómskych zoskupeniach zriadilo mesto „rómske hliadky“, ktoré tvoria samotní Rómovia z tejto lokality. Mnohé samosprávy podporujú sociálnu prácu alebo činnosť občianskych združení v rómskych lokalitách (Vašečka, I., 2006). Inde boli zasa na mestské úrady prijatí zamestnanci, ktorí sa špeciálne venujú riešeniu rómskej problematiky v danom meste. Ide o funkciu rómskeho koordinátora, ktorý je sprostredkovateľom pri komunikácii medzi magistrátom a rómskou komunitou.

Jeden z hlavných problémov neintegrovaných rómskych komunít je úroveň bývania. Magistrát mesta Košice sa na Luníku IX snaží kategorizovať byty, aby nájomníci, ktorí platia nájomné, mohli v budúcnosti bývať v lepších bytoch. V očiach majoritného obyvateľstva je značne rozporuplná výstavba nájomných bytov „nižšieho“ štandardu v rómskych lokalitách. Mestu stačí zabezpečiť 20 % zdrojov potrebných na výstavbu nájomných bytov a zvyšných 80 % poskytne štát prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Na základe tohto projektu realizovalo výstavbu napríklad mesto Veľký Šariš, ktoré postavilo dvadsať nájomných bytov pre Rómov z existujúcej osady Pod Bikošom, ale výstavbu realizovali aj Hanušovce nad Topľou, Prešov, Stropkov, Brezno, Krompachy, Moldava nad Bodvou, Spišská Nová Ves, Sobrance, Rožňava, Michalovce, Levoča, Martin, Vranov nad Topľou, Hnúšťa, Kolárovo, Spišské Podhradie, Giraltovce, Trebišov, Podolínec a iné mestá (Gajdošová, M. – Mušinka, A., 2006) (Mušinka, A – Scheffel, D. Z., 2005) (RPA).

Hanušovce nad Topľou

Hanušovce nad Topľou – chatrčové obydlia v osade „Pod Šibeňou“

Hanušovce nad Topľou

Hanušovce nad Topľou – nové nájomné byty v rómskej osade „Pod Šibeňou“ postavené prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »