O mnePublikácie

Rómovia a bývanie

Rómske obydlia v koncentrovaných rómskych zoskupeniach sú často vo veľmi zlom technickom, statickom a hygienickom stave. Jedná sa zväčša buď o zdevastované bytovky postavené ešte za minulého režimu, alebo aj o jednopriestorové provizórne chatrče z rôzneho materiálu, ktoré môžeme nájsť v niektorých mestách, ako napríklad Sečovce, Trebišov, Bardejov. Tieto podštandardné obytné zoskupenia sú na nízkom socio-kultúrnom stupni a kazia estetický vzhľad mesta (pozri fotografiu nižšie).

Stropkov – chatrčové obydlia v stropkovskej osade nachádzajúce sa za futbalovým štadiónom (ulica Za Jarkom)

Poznámka: V roku 2006 bola časť tejto nelegálnej osady zbúraná a približne polovica tu žijúcich Rómov bola presťahovaná do bytov nižšieho štandardu. Na fotografii je stav z roku 2007.

Vznik takýchto zdevastovaných ulíc či štvrtí, ktoré sú pre dané mesto nelichotivou vizitkou, odštartoval socialistický program likvidácie rómskych osád. Vtedy obyvateľov týchto osád presťahovali do mestských bytov, ktoré ale Rómovia nevedeli, nechceli, či neboli schopní riadne užívať. Tisíce Rómov, ktorí dovtedy žili v chatrčiach, niektorí dokonca ešte v zemniciach a polozemniciach, boli sťahovaní do panelových štandardizovaných bytov, ktoré im národné výbory hromadne prideľovali v mestskom prostredí, na ktoré ale neboli zvyknutí a ich adaptácia na nové podmienky života bola problematická (Uherek, 2003). Rómovia z takto nízkeho sociálneho prostredia sa nevedeli prispôsobiť životu v panelovom byte a práve nepochopenie etnopsychológie Rómov viedlo k tomu, že tieto poskytnuté byty neraz úplne zdemolovali a znehodnotili (Fulková, 1993). Zväčša už pár mesiacov po ich nasťahovaní do bytových domov sa konštatovala rozsiahla devastácia bytového fondu i spoločných priestorov.

Veľmi rozsiahlo o tomto probléme písala Horváthová (1964), ktorá už v 60-tych rokoch kritizovala vtedajší spôsob bytovej výstavby pre Rómov. Pracovníci, ktorí prideľovali cigánskym rodinám byty zo štátnej výstavby, dopúšťali sa tej chyby, že nebrali do úvahy dovtedajší spôsob bývania tej-ktorej rodiny. Deti kočovníkov, ktoré prišli do internátnych škôl zo širokého okolia, nevedeli napríklad spať v posteli. Ich rodičia, keď sa dostali do riadnych domov, rozložili napríklad oheň na dlážke, pretože nepoznali iný spôsob varenia a ohrievania ako pri vatre. Neboli navyknutí diferencovať drevo na kúrenie od dreva určeného alebo použitého na iný účel a podobne (Horváthová, 1964, s. 298). Horváthová (1964) tiež opisuje spôsob adaptácie Rómov na nové byty slovami: Problém zostane ešte veľmi dlho problémom, pretože peniaze neekonomicky utratia, kým zariaďovanie bytov postupuje veľmi pomaly a niektoré miestnosti sa prakticky nevyužívajú, nájomné sa neplatí vôbec, alebo iba sporadicky. Byty sú po krátkom čase natoľko zničené, že ich uvedenie do pôvodného stavu si vyžaduje značné investície (s. 299). Ďalej pokračuje: V iných prípadoch zase návyk žiť vo väčších príbuzenských celkoch pôsobil v tom smere, že jednotlivé rodiny opustili byty, ktoré im boli pridelené, a nasťahovali sa všetci do jedného bytu. Bolo by oveľa účelnejšie a výchovnejšie prideľovať týmto rodinám staršie, lacnejšie byty, a až keby si osvojili základné znalosti kultúrnejšieho bývania, bolo by možné nielen ich presťahovať do moderných a komfortných bytov v novostavbách, ale aj požadovať plnenie všetkých povinností nájomníkov (Horváthová, E., 1964, s. 300).

Problematickosť niektorých Rómami obývaných lokalít mesta spočíva aj v tom, že tu spolu, napríklad v spoločnej bytovke, bývajú rodiny rozdielne adaptované na podmienky života v meste. Výsledkom môže byť pokles adaptability celej rómskej komunity na úroveň tých najmenej integrovaných rodín. Samotní Rómovia v prieskumoch uvádzajú, že nespokojnosť s ich bývaním je spojená skôr s preplnenosťou ich bytov ako z ich technickým stavom. Preľudnenosť je tu spojená s populačnou explóziou v tomto etniku a komunitným spôsobom života, kedy sa nezriedka stáva, že viacero mnohopočetných rodín žije v jednom spoločnom príbytku (Rochovská – Ciglanský, 2009).

Luník IX – preplnená bytovka v havarijnom stave na Luníku IX (Hrebendova ulica). Fotografia zachytáva stav v roku 2010, v súčasnosti je už bytovka určená na demoláciu a nie je (legálne) obývaná.
Luník IX

Na preľudnení rómskych obydlí môže mať v menšej miere vplyv aj praktizovanie tzv. dlhodobých návštev príbuzných. Kvalitu bývania v koncentrovaných rómskych zoskupeniach negatívne ovplyvňuje aj neporiadok a špina v okolí príbytkov, kde sa smeti vyhadzujú neraz priamo z okien bytu (pozri fotodokumentácia z koncentrovaných rómskych zoskupení). Kultúrny šok, ktorí Rómovia prekonali pri presťahovaní z osady do mesta spôsobil, že sa viacerí z nich neadaptovali na požiadavky modernej civilizácie a kultúry bývania (Šišková, 2001). Ján Bakša (1995) predpokladá, že k zjavným pozitívnym premenám spôsobu života a bývania Rómov na Slovensku by pri súčasnom trende mohlo dôjsť najskôr v časovom rozpätí troch až piatich desaťročí (s. 32).

Luník IX – odpadky priamo pod oknami bytovky
Odpadky v osade Luník IX
Zvolen – havarijný stav Rómami obývanej bytovky na sídlisku Balkán vo Zvolene
Osada Balkán vo Zvolene

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »