O mnePublikácie

Rómovia a kriminalita

Jedným zo zvlášť negatívnych a často spomínaných javov je vysoké percento trestných činov, ktoré sa pripisujú na vrub občanom rómskeho etnika. O niektorých častiach našich miest by sa dalo povedať, že výška kriminality je tu priamo úmerná koncentrácii Rómov v danej lokalite. Z niektorých rómskych štvrtí sa pomaly stávajú tzv. „no go area“, čiže územie mesta, kde sa ľuďom z majoritnej spoločnosti neodporúča chodiť, ľudia majú z týchto častí mesta strach a vyhýbajú sa im.

V období socializmu sa vo vzťahu k Rómom zo strany štátnej správy prejavovala tolerancia a benevolencia, ktorá niekedy prerastala až do obchádzania ich priestupkov, trestných činov a do ospravedlňovania porušovania zákonov z ich strany (Poliaková, 1999). Dá sa konštatovať, že takýto „dvojitý meter“ sa neraz objavuje aj v súčasnosti. V posledných rokoch socialistickej republiky mali 4 % Rómov žijúcich v ČSSR na svedomí až 20 % trestných činov (Kačáni, 1995). Pritom trestná činnosť Rómov bola nasmerovaná výhradne na majoritu, takmer nikdy nie na vlastné etnikum.

Najprudší vzrast celkovej rómskej kriminality bol zaznamenaný v prvých dvoch rokoch po zmene politického režimu (1990 – 91) a toto zvýšenie bolo veľmi razantné (Nečas, 1993). Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami (Uhrín, 1995).

Najvýraznejší problém s kriminalitou niektorých Rómov je hlavne v lokalitách, kde je vyšší podiel Rómov na celkovom obyvateľstve. V okrese Rimavská Sobota (údaje za roky 1989 – 1995) bolo až 60,7 % všetkých objasnených trestných činov spáchaných rómskymi páchateľmi. Ďalej nasledujú okresy Spišská Nová Ves, Rožňava, Trebišov, Michalovce, Lučenec, Vranov nad Topľou, Prešov (Uhrín, 1995). Táto štatistika dokazuje niekoľkonásobne vyšší podiel rómskych páchateľov trestnej činnosti, než je podiel Rómov na celkovom obyvateľstve. Anton Michálek (2012) v článku venujúcemu sa kriminalite Rómov konštatuje (s. 85): Úroveň kriminality Rómov páchanej na majoritnej populácii je v niektorých prípadoch niekoľkonásobne väčšia, ako je ich podiel na celkovom počte obyvateľov.

Pre určité Rómami obývané lokality sú charakteristické špeciálne druhy trestnej činnosti ako krádeže poľnohospodárskych plodín, krádeže v záhradách či výrub lesov (Poliaková, 1999). Prítomnosť rómskeho etnika niekedy až znemožnila fungovanie poľnohospodárskych družstiev, ktorých areály potom Rómovia niekedy úplne rozobrali a získané tehly rozpredali alebo z nich postavili chatrče. Na Spiši napríklad viaceré poľnohospodárske podniky obmedzili alebo úplne zastavili pestovanie zemiakov a snažia sa pestovať komodity, ktoré nie sú pre zlodejov také zaujímavé. Výrazne nepriaznivý je aj vysoký podiel rómskej mládeže na kriminalite.

Podľa Kačániho (1995) až 57 % detí vo výchovných ústavoch (polepšovniach) tvoria Rómovia. Pobyt v polepšovni alebo vo väzení má však málokedy prevýchovný účinok, skôr naopak, veď rómska komunita mnohokrát pobyt vo väzení neberie ako nič odsúdeniahodné (Poliaková, 1999). Špecifikom rómskej populácie je označovanie maloletých za páchateľov trestného činu alebo využívanie maloletých na páchanie trestného činu, nakoľko maloletí sú trestne takmer nepostihnuteľní. Rezonuje tu hlavne potreba zmeny zákona o priestupkoch, pretože rómske deti dopúšťajúce sa drobnej kriminality a iných deliktov, nebývajú potrestané, a keď aj spôsobia škodu, nikto ju nezaplatí, lebo ich rodičia sú sociálne odkázaní.

Do páchania trestnej činnosti sa v rómskych komunitách zapájajú aj mladiství Rómovia, ktorí skončia školskú dochádzku a v drvivej väčšine už nepokračujú v štúdiu na strednej škole. Niektorí z nich sa potom celé dni potulujú po meste, obťažujú okoloidúcich, robia výtržnosti, priestupky, krádeže, niekedy aj lúpeže. Výtržnosti a inú kriminalitu vo väčšej miere páchajú jednotlivci pod vplyvom alkoholom alebo drog.

Kriminalita neintegrovaných Rómov môže dokonca aj ovplyvňovať rozvoj daného mesta či regiónu. V meste Krompachy, kde žije odhadom dve tisíc Rómov, kvôli kriminalite časti neprispôsobivých Rómov prišli aj o zahraničnú investíciu. Rakúska spoločnosť vlastniaca Kovohuty Krompachy totižto plánovala rozšíriť výrobu a zamestnať ďalších ľudí, no pre nájazdy zlodejov, ktorí mesačne ukradnú tony medi, sa spoločnosť rozhodla všetky nové investície pozastaviť (Dohovič, 2007). To je jasný príklad toho, že kriminalita neintegrovaných Rómov môže byť obmedzujúcim faktorom v rozvoji niektorých miest a regiónov.

Uhrín (1995) vo svojej práci konštatuje, že Páchatelia trestných činov z radov Rómov sa vyznačujú impulzívnym správaním, majú veľmi subjektívne chápanie spoločenských hodnôt a motiváciou ich trestnej činnosti je v prevažnej miere majetkový prospech. Po psychologickej stránke vykazujú delikventní Rómovia výrazne negatívne rysy v oblasti osobnostnej, rodinnej a socializačnej (s. 40). Viac ako tretinu páchateľov trestnej činnosti z rómskeho etnika tvoria osoby, ktoré majú hlboko zakorenené spôsoby neadaptívneho správania, poruchy osobnosti ako napríklad vysoký egocentrizmus-sebeckosť, nízku sebakritickosť svojich činov a zníženú schopnosť chápať sociálne normy (Uhrín, 1995).

V našich mestách sú práve koncentrované rómske zoskupenia areálmi s častejším výskytom sociálno-patologických javov a kriminogénnych faktorov, pričom kriminalitou problémových Rómov sú postihnutí najmä obyvatelia žijúci v susedstve týchto rómskych enkláv. V poslednej dobe je stále badateľnejšie, že početná a zaostávajúca rómska komunita môže byť nielen výraznejším sociálnym problémom, ale v určitom zmysle aj problémom bezpečnostným. Z uvedených príkladov je zrejmé, že v koncentrovaných rómskych zoskupeniach sa naakumulovalo veľké množstvo problémov, ktorých riešenie je zatiaľ v nedohľadne. Po roku 1989 sa v mnohých rómskych komunitách zastavil proces začleňovania do súčasných civilizačných trendov, čo môže viesť k ešte výraznejšiemu prepadu celých areálov mesta do pásma sociálnej odkázanosti a s tým spojeným nárastom pridružených problémov, ktoré budú ďalej zvyšovať naliehavosť riešenia problémov v takýchto lokalitách našich miest.

Bratislava – bytovka na Čapajevovej ulici v bratislavskej Petržalke. Táto bytovka bola obývaná najmä Rómami. Jednalo sa o lokalitu zvýšeného pohybu dílerov, narkomanov a prostitútok. Fotografia je z roku 2013, bytovka je v súčasnosti určená na zbúranie.
Rómska bytovka určená na zbúranie

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »