O mnePublikácie

Rómovia a nezamestnanosť

V minulom režime bola zamestnanosť Rómov dôležitým kvantitatívnym ukazovateľom, ktorý sa pozorne sledoval. Niektoré závody však zamestnávali Rómov iba formálne, pretože aj povereníctvo ministerstva vnútra od vedúcich závodov žiadalo urobiť všetko, aby udržali Cigánov v práci, i keď ich výkony budú spočiatku nižšie a spôsob práce ich životu neobvyklý (Horváthová, 1964, s. 359). Špecifický bol potom aj vzťah samotných Rómov k zamestnanosti. Štát totiž rôznymi administratívnymi metódami zabezpečoval rómsku zamestnanosť, v dôsledku čoho sa vypestoval ich laxný prístup k trvalému pracovnému pomeru a pracovnej morálke (Poliaková, 1999).

Po roku 1989 prestala byť preferovaná nekvalifikovaná manuálna práca, naopak sa zvýšila hodnota a prestíž odbornejšej práce. Rómovia si túto zmenu nijako zásadnejšie neuvedomovali a neraz naďalej žili v domnienke, že sa štát postará. Keď však prišlo k hromadným prepúšťaniam z práce, boli Rómovia práve medzi prvými, ktorí ostali bez zamestnania (Horváthová, 2001). Pre rómsku komunitu sa stal charakteristický prepad do stavu dlhodobej nezamestnanosti (Tkáčová, 2005). Vzhľadom na novú legislatívu o ochrane osobných údajov nie je možné evidovať etnicitu nezamestnaných, ale isté je, že v niektorých Rómami obývaných častiach miest, ako je napríklad Luník IX, sa nezamestnanosť blíži k hodnote 100 %. Najproblematickejšia je hlavne dlhodobá nezamestnanosť, čo vo svojej práci potvrdzuje aj Lajčáková a Hojsík (2007) ývoj nezamestnanosti Rómov môžeme iba dedukovať na základe starších dostupných dát. Napríklad podľa správy Svetovej banky z roku 2005 dosahovala miera nezamestnanosti Rómov na Slovensku 79,8 percenta a miera dlhodobej nezamestnanosti Rómov bola na úrovni 62,8 percenta (s. 197).

Spomenúť treba aj fakt, že prevažná väčšina Rómov je usídlená v ekonomicky menej rozvinutých okresoch východného a južného Slovenska, kde štatistiky nezamestnanosti dosahujú celorepublikové maximá. V týchto regiónoch si prácu ťažko hľadajú aj príslušníci väčšinového obyvateľstva, a keďže aj trh práce je trhom konkurenčným, Rómovia často s minimálnym vzdelaním a kvalifikáciou majú iba malú šancu zamestnať sa. Taktiež zamestnávatelia veľakrát uprednostňujú nerómskych zamestnancov, lebo predpokladajú, že Rómovia sú ako zamestnanci problémovejší, horšie kvalifikovaní, majú nižšiu pracovnú morálku a disciplínu, vlažnejší prístup k práci, menšiu spoľahlivosť, ako aj nižšiu úroveň pracovnej vytrvalosti a nižšie pracovné návyky (Vašečka, I., 2006).

Niektorí Rómovia majú obmedzenú možnosť zamestnať sa aj kvôli neznalosti štátneho jazyka, čo sa najvýraznejšie prejavuje na juhu Slovenska. Občianske združenie „Parlament Rómov v SR“ vo svojom vyhlásení tvrdí, že k maďarskej národnosti sa hlási drvivá väčšina Rómov žijúcich na juhu Slovenska a 95 % tunajších Rómov, ktorých materinským jazykom je rómčina, sa odmalička učí maďarčinu a slovenský jazyk neovládajú, čím sa rapídne znižujú ich šance na akékoľvek uplatnenie (SITA). Absolútnu neznalosť slovenského jazyka môžem potvrdiť aj môjho terénneho výskumu v rómskom sídlisku na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote. Všetci obyvatelia sídliska vedia komunikovať len maďarsky alebo rómsky, slovenčinu neovláda takmer nikto, a tak šanca zamestnať sa mimo maďarskojazyčného regiónu je nulová.

Na vysokej nezamestnanosti sa mohol odzrkadliť aj nie vždy vhodne nastavený systém sociálnych dávok, keď zlá adresnosť sociálnych dávok pôsobí na Rómov demotivačne. Podľa I. Vašečku (2006) ide o prípady, kedy sumár všetkých sociálnych príjmov v rodine je na takej výške, že pracovať za mzdu prislúchajúcu pre nekvalifikované práce sa nevyplatí (s. 19). V takejto situácii Rómovia vyhľadávajú iba prácu na čierno, ktorou si doplňujú príjmy zo sociálnych dávok (Vašečka, I., 2006, s. 19).

Celkovo sa dá skonštatovať, že obrovská nezamestnanosť v rómskej komunite vychádza hlavne z nízkej kvalifikácie. Väčšina rómskych nezamestnaných patrí z hľadiska socioprofesijného statusu do kategórie nekvalifikovaných robotníkov. V koncentrovaných rómskych zoskupeniach, je problematická hlavne skupina Rómov mladších ako 30 rokov, z ktorých väčšina ešte nikdy nemala stále zamestnanie.

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »