O mnePublikácie

Rómovia a školstvo

Údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 ukazujú, že výsledná vzdelanostná štruktúra rómskeho obyvateľstva je radikálne odlišná od populácie SR ako celku. Kým z občanov slovenskej národnosti dosiahlo iba základné vzdelanie alebo nižšie vzdelanie 30 % žien a 18,9 % mužov, u občanov rómskej národnosti ide o 79,5 % žien a 74,1 % mužov. (Salner, 2001, s. 8).

Podľa údajov Sekretariátu splnomocnenca pre rómske komunity základné školy navštevuje približne 42 tisíc rómskych žiakov (Šebesta, 2003b). Pre väčšinu týchto detí je charakteristické, že dosahujú plošne podpriemernejšie výsledky (Horňák, 2005). Vzdelanie má v segregovaných rómskych komunitách len veľmi malú cenu. V rodinách nielenže nie sú vytvorené zodpovedajúce podmienky na získanie čo možno najvyššieho stupňa vzdelania, ale tieto podmienky často deťom priamo znemožňujú vzdelanie nadobudnúť (Salner, s. 26).

Rómski rodičia niekedy nevidia vzťah medzi vzdelaním a ekonomickým vzostupom, preto sa aj stáva, že občas ani nerešpektujú termín zápisu detí do základnej školy a aj neskoršia participácia rodičov pri výučbe dieťaťa je často nulová. Tu vidíme celkové nepochopenie skutočnosti, že so vzdelaním priamo súvisí nezamestnanosť, chudoba a ďalšie negatívne sociálne dôsledky (Dluhošová, 2001). To, že v niektorých rómskych rodinách sa vzdelávaniu neprikladá takmer žiadny význam, sa odráža aj na postojoch detí, ktoré školu potom zanedbávajú a berú ju iba ako vynútenú. Tieto vzory správania sa v rómskych rodinách často predávajú z generácie na generáciu.

Porovnanie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva slovenskej, rómskej a maďarskej národnosti v SR v roku 2001
Vzdelanie Národnosť v %
slovenská rómska maďarská
základné 24,69 76,75 36,26
učňovské 24,89 11,14 27,54
odborné 4,96 1,91 3,17
úplné stredné 33,44 2,05 26,28
vysokoškolské 10,35 0,33 5,4
bez vzdelania 0,3 3,69 0,43
nezistené 1,36 4,14 0,92

Zdroj: Spracoval M. Šuvada na základe údajov z SODB 2001

Svoju úlohu pri vzdelávaní rómskych detí zohráva aj vzdelanie rodičov. Prieskum o vzdelanostnej úrovni Rómov v roku 1999 v okrese Gelnica ukázal, že pomerne vysoké percento rómskych rodičov, 40,77 % rómskych matiek a 41,20 % rómskych otcov nemá ukončené ani základné vzdelanie (Dluhošová, 2001, s. 43). Približne rovnaké percento rómskych rodičov v tomto okrese má ukončené len základné vzdelanie, čo znamená, že zhruba 80 % rómskych rodičov v tomto okrese nemá vyššie ako základné vzdelanie. V posledných rokoch sa na Slovensku objavuje aj nový fenomén takzvanej druhotnej negramotnosti. Znamená to, že napriek absolvovaniu aspoň čiastočného základného vzdelania Rómovia tým, že tieto základné zručnosti nepoužívajú, po určitom čase písať aj čítať zabudnú.

V publikácii E. Fulkovej (1993) sa uvádza, že rómske deti oproti ostatným deťom takmer 16-krát častejšie prepadávajú, 5-krát častejšie dostávajú dvojku alebo trojku zo správania, 36-krát častejšie ukončujú školskú dochádzku skôr, ako v záverečnom ročníku. Poliaková (1999) vo svojej práci píše: Alarmujúca je vysoká neúspešnosť rómskych žiakov na základnej škole. Rómske deti takmer desaťkrát častejšie prepadávajú, tridsaťšesť krát častejšie ukončujú školskú dochádzku skôr ako v záverečnom ročníku (s. 44). Ako príklad konkrétneho mesta nám môžu slúžiť údaje zo základných škôl, ktoré má vo svojej kompetencii mesto Košice, kde v školskom roku 2005/06 opakovalo prvý ročník 116 žiakov, z toho až 93 žiakov bolo zo ZŠ Podjavorinskej na Luníku IX, čo značí, že 80,2 % všetkých opakujúcich prvákov v meste je z tohto rómskeho sídliska (RPA).

Hneď v prvom ročníku základnej školy až 22 % rómskych žiakov nezvláda učebné osnovy a neprospieva (Horňák, 2005, s. 116). Viacero autorov, medzi nimi napríklad Kotvanová (2006) uvádzajú, že to môže byť spôsobené aj nedostatočnou schopnosťou rómskych detí komunikovať v slovenskom jazyku, čiže určitá jazyková bariéra. Podľa celoplošného výskumu štatistického úradu až 85 % rómskych respondentov v rodine používa rómsky jazyk, preto niektoré rómske deti po nástupe do školy slovenčinu neovládajú (Kumanová, 1998). Vyučujúci postrehli, že najmä v posledných rokoch sa zhoršila aj znalosť slovenského jazyka u rómskych detí zo segregovaných lokalít, ktoré po nástupe do prvého ročníka nevedia takmer vôbec po slovensky (Mišina, 2004)

Dostupné údaje tiež ukazujú, že zastúpenie Rómov v predškolských zariadeniach je veľmi nízke. Do roku 1989 chodilo do materských škôl 85 – 90% rómskych detí, pričom teraz je to v závislosti od regiónov od 0 – 15% detí (Matulay, 2003, s. 28). Niektoré vedecké práce vidia príčiny školskej neúspešnosti rómskych žiakov aj v spomalenom a nerovnomernom intelektovom a citovom vývine, v nedostatočnom rozvoji myslenia, chýbajúcej výdrži a sebadisciplíne (Horňák, 2005, s. 115). Sumár všetkých vyššie spomenutých faktorov spôsobuje, že veľké percento rómskych detí je zaradených do osobitných – špeciálnych škôl, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že rómske deti sú až 28-krát častejšie preložené do osobitných škôl ako ostatné deti (Kačáni, 1995). Súčasne Bakalář (2004) uvádza, že odhady zastúpenia rómskych detí v špeciálnych základných školách sa pohybujú od 60 do 80 %. V lokalitách vysokej koncentrácie rómskeho obyvateľstva sa zriaďujú špeciálne základné školy len pre rómskych žiakov (Jurová, – Koptová, 1999).

Podľa Salnera (2001) je najvyššie zastúpenie Rómov na základnej škole (podľa ročníkov) v prvom ročníku a to vyše 11 %, pričom toto zastúpenie klesá až na 6,8 % v deviatom ročníku. Indikuje to trend preraďovania rómskych detí na špeciálne školy a opakovania nižších ročníkov. Z geografického hľadiska je zaujímavý výsledok prieskumu Metodicko-pedagogického centra Prešov, ktorý do svojej práce prevzala Dluhošová (2001): Podľa jednotlivých krajov je najvyššie zastúpenie rómskych žiakov v Košickom (19,24 %), Prešovskom (14,49 %) a Banskobystrickom kraji (14,19 %). Percentuálne zastúpenie rómskych žiakov v základných školách SR je 8,28 %. Najviac rómskych žiakov navštevovalo základnú školu v okresoch Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Spišská Nová Ves a Gelnica (s. 43).

Nie je známe, aké percento rómskych detí postúpi na strednú školu. Dostupné údaje však naznačujú, že oproti celkovej populácii ide o veľmi nízke percento. Tento úsudok potvrdzujú v prvom rade oficiálne údaje Ústavu informácií a prognóz školstva o počtoch rómskych žiakoch na stredných či vysokých školách (Salner, 2001, s. 8). Čo sa týka vysokých škôl, tak zastúpenie Rómov je tu skôr symbolické. Matulay píše V celom Československu v rokoch 1949 – 1989 ukončilo vysokoškolské vzdelanie len niekoľko stoviek Rómov, z nich podľa nášho odhadu ich žije na Slovensku okolo 100 až 150 (Matulay, 2003, s. 19).

Známy je aj fakt, že vzdelanostná a kultúrna úroveň často diferencuje Rómov medzi sebou. Vzdelanejších Rómov už komunita neberie ako „svojich“ (Bakša, 1995). Zároveň Rómovia, ktorí sa v priebehu minulých rokov dostali na vyššiu životnú úroveň, sa zväčša dištancujú od Rómov, ktorí zostali na nízkej životnej úrovni. Taktiež sa zväčša odsťahujú z lokality, kde žijú Rómovia na nižšej sociálnokultúrnej úrovni, a tým zanechajú nižšie postavené skupiny Rómov spoločensky izolované (Fulková, 1993). Pritom práve títo vzdelanejší a úspešnejší Rómovia mohli byť pre svojich súkmeňovcov dobrým vzorom pri nadobúdaní vzdelania. Dôsledkom toho, že rómskym deťom chýba dobrý príklad vo vzťahu k vzdelávaniu je fakt, že sa veľakrát uchyľujú k záškoláctvu, ktoré je v rómskych komunitách do určitej miery tolerovaným správaním alebo sú neposlušné voči učiteľom a agresívne voči spolužiakom (Uhrín, 1995).

Medzi najčastejšie spomínané problémy pri vzdelávaní rómskych detí teda patria: zlé školské výsledky rómskych detí vo všetkých fázach vzdelávacieho procesu, slabá pripravenosť na plnenie povinností v škole, vôľové a iné psychologicko-kultúrne špecifiká rómskych detí, problémy so školskou dochádzkou, nadmerné zastúpenie v špeciálnom školstve, nízke zastúpenie na stredných a minimálne zastúpenie na vysokých školách (Šebeková,– Žlnayová, 2002). Práve všetky spomínané problémy, ktoré súvisia so vzdelávaním rómskych žiakov spôsobili, že nám od pádu totality vyrastá celá jedna generácia neintegrovaných Rómov so sotva ukončeným základným vzdelaním, ktorí budú mať výrazný problém uplatniť sa na trhu práce (Jurová, 2004).

Humenné – deti z nultého ročníka v škole v osade Podskalka
Rómske deti z Podskalky
Rómske deti z Podskalky

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »