O mnePublikácie

Rómovia a sociálna oblasť

Zlé sociálne podmienky, v ktorých sa nachádza väčšina rodín z koncentrovaných rómskych osídlení, sú spúšťačom ďalších negatívnych javov, ktoré len umocňujú problémy v daných lokalitách. V rokoch 1948 – 1989 dominovala snaha plošnými sociálnymi opatreniami zlikvidovať chudobu a civilizačnú zaostalosť Rómov, ale táto vonkajšia pomoc síce na jednej strane obmedzila rozsah chudoby medzi Rómami, no na druhej strane podporila ich neaktivitu (Vašečka, I., 2006). Väčšina Rómov sa v tomto období stala pasívnym predmetom štátnej starostlivosti bez akéhokoľvek vnútorného angažovania. Aj v súčasnosti niekedy nie príliš vhodné používanie nástrojov sociálnej pomoci vedie k pasivite Rómov, ktorí častokrát upustia od hľadania práce a snažia sa žiť iba zo sociálnych dávok (Šiklová, J. – Vašečka, M., 2000). Takáto ekonomická nesebestačnosť Rómov zapríčiňuje, že upadajú do stavu závislosti na sociálnych dávkach, pretože odkázanosť Rómov na pomoc zvonka je úplne evidentná. Z výsledkov prieskumu o životných podmienkach Rómov, ktorí urobili experti Rozvojového programu OSN vyplýva, že takmer tri štvrtiny rómskych domácností na Slovensku sú odkázané na pomoc od štátu, obce alebo charity (Marcinčin, A. – Marcinčinová, Ľ., 2009).

Koncentrované rómske zoskupenia v našich mestách, kde žije veľká časť sociálne odkázaných rodín predstavujú aj finančnú záťaž. Napríklad na Luníku IX väčšina príjemcov sociálnych dávok poberá sociálnu pomoc vo výške zákonom stanoveného stropu. Rómovia neraz nevedia hospodárne nakladať s peniazmi a nelogicky sa zadlžujú úžerníkom až na sto percentné mesačné úroky. Pre rómske chápanie sveta je charakteristická ekonomika okamžitej spotreby, pri ktorej sa zameriavajú hlavne na krátkodobé stratégie prežitia bez plánovania budúcnosti. V takomto prípade Rómovia žijú iba pre dnešný deň, nedokážu plánovať, myslieť ďalej do budúcnosti a hneď všetky peniaze utratia, veľakrát za nepotrebné veci. Počas niekoľkých dní po vyplácaní sociálnych dávok zvykne všeobecná spotreba v rómskych komunitách rýchlo narásť, keď sa žije niekoľko dní nad pomery, a potom sa až do ďalších sociálnych dávok živorí. Filozofia života pre prítomnosť je skôr stavaná na prežívaní zo dňa na deň, a práve takáto neuvážená životná stratégia a znížená schopnosť hospodáriť s peniazmi ešte viac prehlbuje ich zlé sociálne postavenie (Poliaková, T., 1999).

Dalo by sa tvrdiť, že Rómovia v našich mestách patria medzi chudobou najviac ohrozené komunity, čo dokumentuje miera sociálnej odkázanosti, ktorá je v rómskych rodinách výrazná. Sociálna situácia Rómov žijúcich v niektorých rómskych mestských zoskupeniach je porovnateľná so situáciou Rómov obývajúcich osady. Vo viacerých mestských enklávach sa „chudoba stáva normou a môže sa inštitucionalizovať ako racionálny vzor správania, ako jediný možný spôsob účinnej adaptácie na vzniknutú situáciu“ (Jirásková, M., s. 2). Sociálny prepad Rómami obývaných areálov našich miest môže v týchto lokalitách zapríčiniť ešte výraznejší rozmach tzv. kultúry chudoby, ktorá je spojená s pasivitou, rezignáciou, apatiou, ale aj zvyšovaním kriminality a inými negatívnymi javmi.

Väčšina rodín v rómskych osadách je odkázaná na sociálne dávky. Na fotografii je osada v Stropkove.
Osada v Stropkove
Osada v Stropkove

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »