O mnePublikácie

Rómovia a vzťah s majoritnou spoločnosťou

Kvalita vzájomných vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a neintegrovanými Rómami je nezriedka na veľmi nízkej úrovni. Rómska otázka je poznačená dlhodobo vysokou intenzitou negatívnych postojov majoritnej časti spoločnosti, ktoré pramenia z predsudkov, ale veľakrát aj zo skúseností s Rómami. Majorita sa permanentne pozastavuje nad faktom, že niektorí Rómovia neplatia za bývanie, aj keď niekedy dokonca poberajú príspevok na bývanie. V rámci rôznych projektov boli v niektorých rómskych lokalitách postavené nové obydlia, no mnohokrát ich noví majitelia zničili, pričom ako píše Poliaková (1999, s. 17): niekedy má demolácia bytu až komerčný charakter, kedy sa predá všetko, čo má v novom byte hodnotu, od radiátorov, cez umývadlá a kuchynskú linku až po parkety a rámy okien. U majoritnej populácie sa potom vynárajú otázky, či si dotyční jedinci zaslúžili takúto nákladnú pomoc.

Veľmi kritizované je aj zneužívanie sociálnych dávok. Už polstoročia stará, avšak stále aktuálna publikácia od Horváthovej o niektorých Rómoch hovorí: Nielen využívajú vymoženosti, ktoré naše zriadenie poskytuje všetkým občanom, ale snažia sa uplatniť svoje požiadavky aj v prípadoch, kedy tieto nie sú nijako oprávnené. Zdraví, mladí ľudia vyvstávajú z práce a nerozpakujú sa žiadať od lekára potvrdenie o práceneschopnosti, aby mohli poberať nemocenské dávky alebo dokonca invalidný dôchodok. Takýto postup svedčí o tom, že sa ešte nezbavili starého spôsobu myslenia a vzťahu k ostatnej spoločnosti, na úkor ktorej sa snažia žiť aj naďalej (Horváthová, 1964, s. 368). Negatívny postoj živí aj skutočnosť, že sociálne dávky v niektorých neintegrovaných rómskych komunitách neslúžia svojmu primárnemu účelu, ako napríklad zabezpečeniu potrieb detí, ale sú neuvážene minuté hoci aj na alkohol alebo hracie automaty.

V koncentrovaných rómskych zoskupeniach boli viaceré funkcie rodiny, ako napríklad zabezpečovanie príjmov, absolútne prenechané na štát. Zodpovednosť a starostlivosť o dieťa podľa Poliakovej (1999) tu niekedy končí jeho splodením, čo môžeme vidieť aj v detských domovoch, kde je nepomerne vyšší podiel rómskych detí. Pri terénnych výskumoch v koncentrovaných rómskych zoskupeniach mám možnosť si všímať, že práve najvyšší počet detí majú zväčša rodičia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, absolútne odkázaní na sociálne dávky a často nestarajúci sa o svoje deti. V koncentrovaných rómskych zoskupeniach sa tiež častejšie vyskytujú prípady rodičov, ktorí s peniazmi zo sociálneho systému hospodária tak, že dajú prednosť povýšeneckému uspokojeniu svojich potrieb a namiesto nákupu jedla či školských pomôcok, preferujú nákup cigariet a alkoholu. Takýto spôsob zaobchádzania so sociálnymi dávkami prirodzene irituje mnohých ľudí z majority.

Sociálne napätie medzi majoritnou populáciou a Rómami v súčasnosti zvyšuje aj pomerne vysoký stupeň kriminality neintegrovaných Rómov, extenzívnejšie reprodukčné správanie rómskeho obyvateľstva, neprispôsobilosť či zlé susedské vzťahy (Janto, 2000) (Novák, 2008). Taktiež odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú občas majoritnou populáciou vnímané negatívne a panuje názor, že značná časť Rómov sa nevie, alebo možno ani nechce adaptovať na bežné spoločenské normy. Podľa prieskumu, ktorý vykonal Novák (2008) medzi majoritným obyvateľstvom, sa 94 % respondentov vyjadrilo, že Rómovia silno zneužívajú sociálny systém a 77 % respondentov sa vyjadrilo, že za sociálne podmienky Rómov môže ich lenivosť a nechuť pracovať. Až 87 % respondentov si myslí, že je nepríjemné žiť v susedstve s Rómami, lebo sú hluční a nedodržiavajú základné hygienické návyky a 84 % respondentov uviedlo, že ak v noci stretne skupinu Rómov, má väčší strach, ako keby to bola skupina Nerómov (Novák, 2008).

Väčšina sociológov však tvrdí, že majorita citlivo vníma ani nie tak etnickú odlišnosť Rómov, ako skôr kultúrnu odlišnosť a odlišné vzorce správania rómskych komunít a keďže výraznejších pozitívnych aktivít zo strany rómskeho etnika je veľmi málo, nemá čo prevážiť všeobecne negatívny postoj voči nim, čo dokumentuje aj fakt, že rómska menšina je dlhodobo jednou z najodmietanejších skupín v slovenskej spoločnosti (Tóth, 2000, s. 49). Toto tvrdenie potvrdzujú údaje z výskumu, v ktorom sa 78 % respondentov vyjadrilo, že by Rómov nechcelo za susedov (Kriglerová, 2002, 2004). Pre úplnosť treba dodať, že k spoločnému bývaniu s rómskymi rodinami má nedôveru nielen majorita, ale aj časť Rómov, nakoľko tretina opýtaných rómskych respondentov si nepriala mať za susedov iných Rómov. Uskutočnené výskumy tiež dokazujú, že práve u Rómov žijúcich koncentrovane v mestách sa uvádza najvyššie percento (59 %) výskytu konfliktov s majoritou (Kriglerová, 2004).

Názory majority v krajinách strednej a východnej Európy na rómsku menšinu
Priaznivé Nepriaznivé Neviem
Bulharsko 55% 42% 3%
Česko 30% 60% 2%
Maďarsko 18% 78% 4%
Poľsko 35% 55% 10%
Rumunsko 18% 80% 2%
Slovensko 27% 72% 1%

Zdroj: Kriglerová, 2002

Nerómovia žijúci v blízkosti koncentrovaných rómskych zoskupení neraz uvádzajú, že majú vyšší pocit ohrozenia kriminalitou, pričom ich negatívne postoje k Rómom bývajú formované aj zlou osobnou skúsenosťou. Títo obyvatelia zväčša považujú vyššiu koncentráciu Rómov za kriminogénny činiteľ a v lokalite s vyšším podielom Rómov predpokladajú vyššiu pravdepodobnosť nezákonného správania (Uhrín,1995). Obavy z narastajúceho počtu Rómov sú medzi majoritou citeľné. Platí aj všeobecné pravidlo, že pokiaľ je Rómov v danej lokalite málo, tak problémy s nimi nie sú také výrazné, avšak čím ich je viac, tým sa správajú horšie, sú menej integrovateľní a problémy s nimi narastajú. Rómovia majú špecifický spôsob bývania a celkovo obývania priestoru, preto majoritné obyvateľstvo by najradšej bývalo čo možno najďalej od rómskych obydlí (Horváthová, 2001, s. 62). Väčšina ľudí je taktiež toho názoru, že hodnoty a vlastnosti Rómov sú nemenné, a preto ich nechcú vedľa seba, ani keď budú bývať v nových bytoch (Novák, 2008). V súčasnosti je totiž dosť aktuálny problém vysťahovávania Rómov do nových lokalít v meste, kde na nich obyvatelia nie sú zvyknutí, a práve tu vzniká väčšia konfliktnosť koexistencie Rómov a majority. Dôsledkom je mnohokrát úplná absencia sociálnej komunikácie medzi tu žijúcou majoritnou spoločnosťou a Rómami, ktorí sa dostávajú do pozície trpeného a cudzieho-negatívneho elementu. Krajnou podobou interakcie medzi majoritou a Rómami sú otvorené interetnické konflikty (Kriglerová, 2004).

Prieskumy však tiež ukazujú, že aj medzi časťou rómskej minority vládne určitá apatia voči majoritnému obyvateľstvu. U Rómov najčastejšie prevláda akýsi pocit nedôvery k dominujúcej časti spoločnosti a jej inštitúciám. Taktiež pociťujú vylúčenie z účasti na verejnom živote. Podľa uskutočneného prieskumu Rómovia tvrdia, že na Slovensku nemajú zaručené rovnaké postavenie a práva v spoločnosti, sú vystavení ohrozeniu, neveria v nestrannosť polície a verejnej správy vôbec. Takmer všetci rómski respondenti (95,8 %) považujú spoločnosť na Slovensku za nespravodlivú, tak z hľadiska ekonomického, ako aj sociálneho. Rómovia vytýkajú majorite hlavne citový chlad, vypočítavosť, nadradené správanie, rasizmus a skrytú alebo otvorenú diskrimináciu (Šišková, 2001).

Spolužitie Rómov s nerómskym obyvateľstvom našich miest má nemálo problémov a to hlavne v oblastiach, kde sa nachádzajú koncentrované rómske osídlenia. Tu býva badateľné napätie vo vzájomných vzťahoch. Známy je prípad, keď Slováci (Nerómovia) z obce Jarovnice, kde žije takmer päť tisíc Rómov, spísali petíciu do Národnej rady SR, kde sa sťažujú na spolužitie s Rómami, na agresivitu Rómov, plienenie záhrad a bezdôvodné ničenie ich majetku. V petícii žiadali legislatívny posun v oblasti záškoláctva, fetovania a vysokej priestupkovosti rómskych detí (RPA). Keď nepomohli petície, prosby a listy primátorov, tak sa v problémových lokalitách, ako napríklad v meste Krompachy (august – september 2009) konali zhromaždenia občanov, ktorí sa snažili od politikov vynútiť riešenie tohto problému.

V niektorých koncentrovaných rómskych zoskupeniach sa pri pretrvávajúcom stave dá očakávať totálna rezignácia neintegrovaných Rómov na morálny, hodnotový aj normatívny rámec majoritnej spoločnosti. Predpoklady hovoria, že nárast početnosti Rómov v niektorých lokalitách našich miest môže indikovať aj nárast konfliktov, ktoré sú v konečnom dôsledku jedným z dôvodov, prečo Rómovia nie sú všeobecne akceptovanou a inkludovanou súčasťou slovenskej spoločnosti.

Dvaja rómski chlapci

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »