O mnePublikácie

Rómovia v osadách a ich zdravotný stav

Lekári pracujúci v koncentrovaných rómskych zoskupeniach referujú, že zdravotný stav obyvateľov týchto špecifických lokalít je vo všeobecnosti horší ako u nerómskych pacientov. Pripisujú to konkrétne nezdravému životnému štýlu, ako aj nevyhovujúcim bytovým podmienkam. Práve zlý životný štýl niektorých členov rómskych komunít, s ktorým je často spojené nezdravé stravovanie, alkoholizmus, neúmerný tabakizmus, preplnenosť obydlí, nízke hygienické návyky a podobne, majú podstatný vplyv na zvýšený výskyt niektorých, najmä infekčných chorôb (Krak a kol., 2007). Medzi najčastejšie choroby, ktoré sa vyskytovali a stále občas vyskytujú v niektorých rómskych komunitách, patrí svrab, infekčné ochorenia dýchacích ciest, tuberkulóza, meningokoková meningitída, žltačka typu A aj B, dyzentéria, salmonelóza, hlísty, blchy, posteľné ako aj vlasové vši alebo iný parazitický hmyz.

V minulosti v rómskych komunitách používanie závadných potravín a znečistenej vody malo za následok časté ochorenia na brušný týfus a iné epidemické nákazy, ktoré sú charakteristické pre prostredie so zlými životnými podmienkam. Často sa u Rómov vyskytoval aj trachóm, no v súčasnosti je jeho výskyt ojedinelý. Horváthová v publikácii z roku 1964 píše: Trachóm, ktorým boli zamorené cigánske osady na väčšine nášho územia ešte pred 10 – 15 rokmi podarilo sa prakticky zlikvidovať (Horváthová, 1964, s. 316). Keďže občas zaostáva aj osobná hygiena, vyskytujú sa v niektorých rómskych koncentrovaných zoskupeniach aj kožné choroby ako napríklad svrab. Taktiež neviazaný sexuálny život a sexuálna promiskuita sa v niektorých segregovaných rómskych komunitách stali zdrojom rýchleho šírenia pohlavných chorôb v minulosti i súčasnosti. V dôsledku prostitúcie mnohých cigánskych žien a neviazaného pohlavného života boli v ich radoch povážlivo rozšírené aj pohlavné choroby (Horváthová, 1964). Vážne pohlavne prenosné ochorenie, ktoré sa v niektorých koncentrovaných rómskych zoskupeniach na Slovensku vyskytuje, je syfilis, ktorý sa napríklad opakovane vyskytol v trebišovskej rómskej osade.

Jedným z pretrvávajúcich zdravotných problémov v rómskych komunitách je vyššia novorodenecká i dojčenská úmrtnosť. Rómske rodičky oveľa častejšie rodia malé, nedonosené deti (Bugár, 2007). Dojčenská úmrtnosť u rómskej populácie dosahuje viac ako dvojnásobnú hodnotu v porovnaní s hodnotou za SR (Vaňo, 2001b, s. 28). Pre rómsku minoritu je charakteristický aj nízky vek matiek pri prvom pôrode a celkovo skorý začiatok rodinného života, často pred 18-tym rokom života. Veľký počet pôrodov je zaznamenávaný hlavne v sociálne najslabších a najzaostalejších rodinách (Savková, 2000).

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2008 vytvoril hodnotiacu správu o výsledkoch prvej etapy Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity za roky 2007 – 2008, ktorá ukázala, že takmer polovica (49 %) rómskych matiek prvýkrát rodila maloletá, pred osemnástym rokom života, z toho 6 % pod hranicou pätnásteho roku (s. 17). V sledovanej vzorke respondentov bolo zistené vysoké percento úmrtí detí. Skoro štvrtina respondentiek (20,3 %) uviedla, že im zomreli dve deti. Jedno dieťa zomrelo 71,3 %-tám respondentiek. Zo sledovanej vzorky rómskej ženskej populácie 4 % priznalo pitie alkoholu počas tehotenstva a fajčenie počas tehotenstva priznalo 33 % rómskych žien (s. 17).

U rómskych detí pochádzajúcich zo segregovaných komunít je badať aj vyšší výskyt telesnej a mentálnej retardácie (Bugár, 2007). Predpokladám, že jedna z príčin je vysoký inbríding (pokrvné príbuzenstvo), pričom hlavne v niektorých segregovaných rómskych komunitách sú u detí časté rôzne defekty, napríklad ľahšie či ťažšie formy mentálnej zaostalosti alebo iné geneticky podmienené choroby. Pri terénnom výskume v rómskej osade v Letanovciach (teraz už presťahovanej na okraj Spišského Štvrtka) mi rómski respondenti tvrdili, že v tejto osade je v bližšom príbuzenskom vzťahu prakticky „každý s každým“. Vyšší výskyt potomstva rodinných príbuzných je v segregovaných endogamných rómskych osadách dokázaný napríklad výskumom Feráka a kolektívu (1987). Tu sa dostáva do popredia aj problém incestu, ktorý sa v zaostalých rómskych komunitách vyskytuje častejšie ako u väčšinovej populácie.

Horší zdravotný stav detskej zložky rómskej populácie je spôsobený aj tým, že v koncentrovaných rómskych zoskupeniach sú početnejšie prípady, pri ktorých je zdravotný stav dieťaťa dôsledkom zanedbania rodičovskej starostlivosti (Poliaková, 1999). U detí z neintegrovaných rómskych komunít veľa ráz absentujú aj pravidelné lekárske prehliadky, či vynechávajú sa povinné očkovania.

Závažným a ťažko riešiteľným problémom sú rodiny s veľmi nízkym hygienickým štandardom, ktoré nejavia záujem o pomoc a k radám lekárov zaujímajú odmietavý postoj. Rómovia sú neraz pri chorobe nedisciplinovanými pacientmi, ktorí sa vyhýbajú pravidelným vyšetreniam, predčasne utekajú z nemocnice, a to aj vtedy, keď majú nákazlivú chorobu ako je žltačka alebo TBC. Rómske obydlia sú nastavané v tesnom zhluku vedľa seba, čím sa zvyšuje možnosť šírenia nákazlivých chorôb. Hustá koncentrácia obyvateľov v danej lokalite spôsobuje rýchle rozšírenie chorôb a infekcií. Taktiež aj častý styk s obyvateľmi iných rómskych osád spôsobuje, že prípadné nákazy sa rýchlo šíria. Obyvatelia týchto lokalít pritom neraz nedodržiavajú ani najzákladnejšie požiadavky hygieny, okolie príbytkov býva znečistené zvyškami jedál, odpadkami či fekáliami.

Z hygienického hľadiska je v koncentrovaných rómskych zoskupeniach problém aj nahromadený odpad v okolí obydlí, ktorý priťahuje túlavé psy či potkany, čím sa riziko chorôb a epidémií ešte zvyšuje. Napríklad na známom rómskom sídlisku Luník IX v noci vyliezajú doslova húfy potkanov, pričom práve potkany sú prenášačmi salmonely, toxoplazmózy, besnoty a iných ochorení.

Na horšom zdravotnom stave Rómov sa môže podieľať aj horšia životospráva u Rómov. Najmä u tých, ktorí si to môžu dovoliť, je najobľúbenejšou potravinou mäso, ktoré jedia aj niekoľkokrát denne. Horváthová tiež píše, že stravovanie Rómov bolo vždy nepravidelné a nedostatočné s výnimkou prvých dní po výplate, kedy sa denne konzumovalo aj viac kilogramov mäsa a množstvo alkoholu (Horváthová, 1964, s. 362). U olašských Rómov platilo a aj platí, že tučný človek je bohatý a aj deti olašských Rómov mnohokrát namiesto riadnej stravy dostávajú stále žiadané sladkosti (Horváthová, E., 1964). Pre rómsku domácnosť nie je príliš typické ani ovocie a zelenina. Taktiež aj mlieko Rómovia v minulosti takmer vôbec nekonzumovali (Hajská – Poduška, 2008).

Fajčenie má u rómskej komunity dlhú tradíciu. Fajčenie z fajky bolo u Rómov veľmi rozšírené už od nepamäti, a to rovnako u mužov ako aj u žien. V súčasnosti sa v rómskych komunitách takisto veľa fajčí, pričom s tým niekedy začínajú už aj malé deti. Alkohol sa zväčša v rómskych komunitách nepije stále, avšak hlavne po sociálnych dávkach sa alkohol konzumuje vo väčších množstvách aj niekoľko dní v kuse (Hajská – Poduška, 2008). Ďalším zdravotným problémom sú drogy, najmä medzi mládežou dosť rozšírené inhalovanie prchavých látok ako lepidlo alebo toluén, ktoré vedie k trvalému poškodeniu mozgu (Poliaková, 1999).

V rámci „Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity“ boli aj zaškolení terénni komunitní pracovníci, pôsobiaci v oblasti zdravotnej výchovy v segregovaných komunitách. Títo komunitní pracovníci pôsobia okrem rómskych vidieckych osád aj v mestách Košice, Prešov, Poprad, Rimavská Sobota, Rožňava, Spišská Nová Ves, Bardejov, Banská Bystrica, Stará Ľubovňa a Michalovce. Projekt je zameraný hlavne na zvýšenie zaočkovanosti a zväčšenie informovanosti o prevencii chorôb (Lajčáková – Hojsík, 2007). Niektorí lekári pracujúci v rómskych koncentrovaných zoskupeniach však predpokladajú, že zdravotno-hygienické problémy tu v budúcnosti môžu dokonca ešte narastať.

Preplnenosť rómskych obydlí a odpadky v okolí zvyšujú riziko chorôb a epidémií. Osada Podskalka v Humennom
Osada Podskalka
Osada Hermanovce
Osada Hermanovce
Osada Jarovnice
Osada Jarovnice

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »