O mnePublikácie

Segregácia a samosegregácia Rómov

Miera priestorovej a sociálnej integrácie resp. segregácie výrazne ovplyvňuje spôsob života Rómov. A naopak aj spôsob života Rómov má vplyv na mieru integrácie alebo segregácie Rómov.

Určitá segregácia Rómov bola viditeľná už v minulosti, keď Rómovia u nás, podobne ako inde v Európe, tvorili etnické spoločenstvo, žijúce sociálne a priestorovo na periférii majoritnej spoločnosti (Fulková, E., 1995). Správy z tohto obdobia nám hovoria, že Rómovia sa mohli usadzovať len na okraji miest, väčšinou pod hradbami alebo v určitej vzdialenosti od mesta, kde žili v značnej sociálnej a etnickej izolácii. Tento trend dokumentuje aj sčítanie obyvateľov z roku 1893, z ktorého vyplýva, že pre Rómov žijúcich v tomto období na území Slovenska bol typický život v izolovaných častiach miest. Toto sčítanie taktiež ukázalo, že na území Slovenska bol v porovnaní s celouhorským priemerom štvornásobne vyšší počet obcí, v ktorých Rómovia žili oddelene (segregovane) od majoritného obyvateľstva (Džambazovič, R., 2001). Aj iné písomné pramene potvrdzujú, že pre slovenské mestá a ich okolie boli integrované rómske obydlia skôr raritou (Jurová, A., 2004).

Štátom podporovanú segregáciu Rómov v našich novodobých dejinách inicioval zákon „O potulných Cigánoch“ z roku 1927, ktorý zakazoval vstup a usádzanie kočovných Rómov v kúpeľných a rekreačne významných mestách (Nečas, C. 1997). Na vyššiu koncentráciu Rómov v určitej časti mesta mali v období prvej ČSR vplyv aj konkrétne nariadenia jednotlivých miest, čo potvrdzuje publikácia z tohto obdobia, v ktorej sa píše, že Cikánum nebývá v obcích ČSR povoleno vybudovati si rodinný domek v řadě necikánské, neboť pro cikány se vyhrazuje zvláštní cikánský plac pro cikánské domky (Štampach, F., 1933, s. 291). Keďže Rómovia nezískali povolenie na stavbu obydlia v inej časti mesta, museli zahusťovať tzv. cigánsku štvrť, kde mali povolené stavať. V období Slovenského štátu prispieva k prehlbovaniu segregácie Rómov najmä vyhláška ministra vnútra z 20. apríla 1941 „O úprave niektorých pomerov Cigánov“. Táto vyhláška prikazovala v obciach, kde majú Cigáni svoje obydlia pri verejných, štátnych a vicinálnych cestách, majú sa odstrániť a umiestniť oddelene od obce, na mieste odľahlom a obcou vyznačenom (Jurová, A., 2002, s. 20). Týmto nariadením mali byť rómske obydlia presídlené do lokality, kde by nebudili zlý dojem pri vstupe do miest a rekreačných oblastí (Cangár, J. a kol., 2002).

Po uchopení moci komunistami vo februári 1948 bolo v rámci riešenia rómskej otázky predložených viacero návrhov. Jeden z vtedajších zamietnutých návrhov hovoril o tom, že by Rómovia mali byť segregovaní, a to tak, že v rámci štátu by vznikol územný celok, napríklad kraj, kde by žili výlučne Rómovia. Je predpoklad, že takýto rómsky okres (kraj) by vznikol niekde vo vyľudnenom českom pohraničí. Štát takto zamýšľané segregovanie Rómov zamietol, avšak svojou bytovou politikou často segregáciu nepriamo podporil. Napriek upozorneniam, že nemá dochádzať k tzv. nežiadúcej koncentrácii cigánskeho obyvateľstva, národné výbory stavali nové byty pre Rómov zväčša v okrajových častiach miest, prípadne vo zvláštnych, novovytvorených uliciach, čím položili základ niektorým dnešným koncentrovaným rómskym zoskupeniam (Kotvanová, A. – Szép A., 2002). V rámci technokratického prístupu k rómskej problematike boli hlavne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch Rómovia bezhlavo sťahovaní do nových panelákových štvrtí, čím v slovenských mestách vzniklo niekoľko čisto rómskych sídlisk (Šebesta, M., 2003). V tomto období vznikol aj známy Luník IX, či rómske sídlisko na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote. Pri sťahovaní Rómov do týchto nových sídlisk sa nebrali do úvahy interetnické rozdiely medzi rómskymi rodinami a jednotlivými rómskymi klanmi, keď boli napríklad do toho istého domu nasťahovaní Rómovia z osád, ale aj Rómovia olašskí.

Jeden z najznámejších návrhov inštitucionálnej segregácie Rómov predložilo začiatkom 90. rokov mesto Lučenec a Humenné, ktoré v extraviláne svojho mesta navrhovali vybudovať rómske satelitné mestečko s vlastnou samosprávou. Tieto projekty sa ale v predloženej forme nikdy nezrealizovali (Kačáni, D. 1995).

Rutinný mechanizmus sťahovania rómskych sociálne odkázaných rodín do bytov určených pre neplatičov niekedy zapríčinil ešte výraznejší pokles úrovne bývania a správania presťahovaných Rómov, a tým spôsobil aj komplexnú degradáciu územia v okolí, kde takéto obydlia stoja. Segregovaniu Rómov napomáha aj fakt, že sú vytláčaní z priestorov v meste, ktoré sa v nových ekonomických a sociálnych podmienkach stali pre majoritu z nejakého dôvodu atraktívne (Vašečka, I., 2006).

Existujú aj hypotézy, ktoré tvrdia, že Rómovia sú zvyknutí žiť v spoločnej komunite, preto v súčasnosti v rámci mesta dochádza ku koncentrovaniu Rómov do jednej lokality. Horváthová sa vo svojej knihe vyjadrila, že: Pre rómske rodiny je charakteristické, že sa snažia sústreďovať do čím väčších celkov buď bývaním v susedných obydliach, alebo dokonca v jednom byte (Horváthová, E., 1974, s. 14). Preľudňovanie rómskych štvrtí zapríčiňuje aj vysoká natalita u Rómov. Práve sťahovanie viacerých rómskych príbuzných do jedného bytu a výrazné pronatalitné správanie je jedným z dôvodov zvyšujúcej sa koncentrácie rómskych obyvateľov v určitých častiach mesta. Úmerne tomu, ako sa zvyšuje počet Rómov v danej lokalite mesta, dochádza často k znižovaniu statusu danej časti mesta a narastá riziko budúcej getoizácie. V takýchto upadajúcich mestských štvrtiach sa akumulujú problémy a majoritnému obyvateľstvu, ktoré tu dovtedy žilo, prestáva táto časť mesta vyhovovať a hľadá možnosť odsťahovania sa z týchto lokalít. Po prekročení určitej „kritickej hranice“ podielu neintegrovaných Rómov, nastáva zvýšené tempo emigrácie Nerómov z takejto lokality, ktorých nahrádzajú veľakrát opäť Rómovia a tento proces sa ešte viac zvýrazní.

Od roku 1989 až po súčasnosť prebieha segregácia a getoizácia Rómov rýchlym tempom, ale treba dodať, že vo väčšine prípadov ide výhradne o segregáciu neriadenú a spontánnu. Nízka úroveň vzdelania u veľkej časti Rómov a nedostatočná kvalifikácia viedli po roku 1989 k rastu obrovskej nezamestnanosti a úžery medzi Rómami. Časť Rómov v dôsledku úžery, ale aj pri možnosti rýchlo získať financie, predala svoj byt v lepšej časti mesta a odsťahovala sa buď na vidiek, veľa ráz do osád, alebo k svojim príbuzným do časti mesta s vyššou koncentráciou Rómov, odkiaľ naopak odchádzalo majoritné obyvateľstvo, čím vznikli čisto rómske bytovky, ulice alebo dokonca celé mestské štvrte. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rómske komunity v súčasnosti najviac ovplyvňuje práve takáto neriadená „samosegregácia Rómov“.

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »