O mnePublikácie

Veľké rómske komunity vo vidieckych obciach na Slovensku

• Veľká komunita Rómov sa nachádza napríklad v obci Pavlovce nad Uhom (okres Michalovce), kde žije 4 385 obyvateľov, z toho 2 940 Rómov, pričom pri sčítaní v roku 1980 tu žilo 1 300 Rómov. Rómovia z tejto obce sú považovaní za viac integrovaných, skoro polovica z nich periodicky žije alebo pracuje v zahraničí, hlavne vo Veľkej Británii a Švédsku.

• V obci Lomnička v staroľubovnianskom okrese žije 2 506 obyvateľov, takmer 100 % Rómovia. Podľa informácii od starostu sa v tejto obci každý rok narodí cca 80 detí. V tejto obci nie sú ničím výnimočné ani ženy, ktoré rodia v pravidelných intervaloch od skorej mladosti až do konca reprodukčného veku. V roku 1980 žilo v Lomičke 645 Rómov, čo značí, že sa ich počet za tridsať rokov (od roku 1980) zvýšil takmer štvornásobne. Ak by som to mal vyjadriť matematicky, tak Index populačného rastu za obdobie rokov 1980 až 2014 dosiahol v obci Lomnička hodnotu 389 %. Čisto hypoteticky vzaté, ak by od roku 1980 rástla celá populácia na Slovensku rovnakým tempom ako populácia v rómskej obci Lomnička, tak by v súčasnosti malo Slovensko vyše 19 miliónov obyvateľov. Podobné obrovské prírastky sú typické pre neintegrované rómske komunity dlhodobo, a to nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti, čo dokladuje aj staršia publikácia od Horváthovej, kde sa píše: Populačný vzrast Cigánov je výrazný aj pri porovnávaní súpisu z rokov 1924 a 1952. V mnohých obciach vzrástol ich počet trojnásobne, ba až štvornásobne (Horváthová, E., 1964, s. 371).

• Za ďalšiu čisto rómsku obec môžeme označiť obec Jurské (okres Kežmarok), ktorá má tisíc obyvateľov, takmer všetko Rómov.

Kecerovce (okres Košice-okolie) sú obec, v ktorej žije približne 2 992 Rómov a tvoria vyše 90 % obyvateľov obce. V roku 1980 tu Rómovia tvorili 56 % obyvateľov obce.

• V obci Bystrany v spišskonovoveskom okrese žije 3 314 obyvateľov, z nich je odhadom 2 772 rómskeho pôvodu. Pri sčítaní v roku 1980 tvorili Rómovia v Bystranoch polovicu (51,08 %) obyvateľov obce, odvtedy sa ich podiel zvýšil o viac ako 30% na 83,6 % (Sčítanie 1980) (Vaňo, B., 2001) (Mušinka, A. a kol, 2014).

• Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 sú Smižany s 8 629 obyvateľmi najväčšou vidieckou obcou v SR bez štatútu mesta. Z toto počtu je odhadom 2 509 rómskeho pôvodu. Niektorí Rómovia žijú integrovane medzi majoritným obyvateľstvom, no väčšina býva v asi dvojtisícovej osade. Obec Rakúsy v kežmarskom okrese má 2 671 obyvateľov, pričom 2 104 je odhadom rómskeho pôvodu. To značí, že tvoria 79 % obyvateľov obce, pričom pri sčítaní v roku 1980 tvorili 57 % obyvateľov obce (Sčítanie 1980) (Vaňo, B., 2001) (Mušinka, A. a kol, 2014).

• V Rudňanoch (okres Spišská Nová Ves) žije 4 024 obyvateľov, z nich je 2 063 rómskeho pôvodu. Pod vplyvom prichádzajúcich Rómov, ako aj zvyšujúceho sa počtu Rómov v tejto obci, sa začali Nerómovia z danej lokality sťahovať preč.

• Podobná situácia je aj v neďalekej štvortisícovej obci Markušovce, kde Rómovia tvoria odhadom 2 385 obyvateľov.

• Aj v obci Veľká Lomnica (okres Kežmarok) žije odhadom 2 015 Rómov.

• Pod Spišským hradom, v obci Žehra, žije 2 229 obyvateľov, z toho približne 1 744 je rómskeho pôvodu. Aj v tejto obci sa od sčítania v roku 1980 počet Rómov strojnásobil, keď ich tu v roku 1980 bolo 518 a dnes ich je spomínaných 1 744 (Sčítanie 1980) (Mušinka, A. a kol, 2014).

• V Chminianskych Jakubovanoch žije 2 178 obyvateľov, z nich je približne 1 760 rómskeho pôvodu. Rómska komunita v Chminianskych Jakubovanoch má podľa starostu stabilný ročný prírastok 65 – 70 detí ročne (RPA).

• Západoslovenská obec Zlaté Klasy má 3 705 obyvateľov, z nich je odhadom 2 300 Rómov.

• V obci Stráne pod Tatrami žije 1 805 obyvateľov, z toho je okolo 1 585 rómskeho pôvodu. Podľa údajov starostu sa v rómskej osade v Stráňach pod Tatrami rodí približne 40 detí ročne, avšak priamo v obci, kde žijú Nerómovia, je ročný počet narodených detí nezriedka rovný nule. Nerómovia, ktorí ešte žijú v tejto obci, sú zväčša starší ľudia, pričom mladší ľudia z majority zväčša opustili túto nie príliš perspektívnu obec. Podľa môjho osobného názoru sa tento proces približne do roku 2020 skončí a túto dedinu budú obývať výhradne Rómovia.

• Ďalšie obce s väčším počtom Rómov sú Jasov (1 700 Rómov), Zborov (1 696), Krásnohorské Podhradie (1 527), Veľká Ida (1 460) Podhorany (1 475 Rómov), Hranovnica (1 452) a Turňa nad Bodvou (Rómov 1 350).

• Budúci vývoj rómskej komunity v mestách, vidieckych obciach a regiónoch s početnou komunitou neintegrovaných Rómov je determinovaný disproporčným stavom natality, pretože rómska komunita zaznamenáva dlhodobo vysokú pôrodnosť (Kotvanová, A. – Szép, A., 2003). Podľa demografických analýz je v obciach s veľmi nízkym životným štandardom, kde veľkú časť obyvateľov tvoria Rómovia, plodnosť viac ako 3,5-násobná v porovnaní s celoslovenským priemerom (Meszároš, J. – Vaňo, B., 2004). Dá sa pritom povedať, že platí pravidlo, čím zaostalejšia rómska komunita, tým vyšší prirodzený prírastok sa v nej zaznamenáva. V tomto kontexte bude rómska populácia naďalej zabezpečovať zvyšovanie relatívneho podielu detskej zložky, a to hlavne v lokalitách východného Slovenska, kde má vyššie percentuálne zastúpenie (Podolák, 2000).

• V súčasnosti je tiež badateľné, že aj vyľudňujúce sa dediny v niektorých regiónoch s množstvom opustených domov sú lákadlom pre Rómov, pričom viditeľné je to najmä na Gemeri (Šebesta, M., 2003b). V takýchto mestách a regiónoch sa môže začať prejavovať fenomén označovaný v zahraničnej literatúre ako „biely útek“ („white flight“), ktorý je charakteristický početným sťahovaním bieleho obyvateľstva z oblastí, kde narastá koncentrácia nebieleho obyvateľstva. Tento pojem sa začal používať hlavne v súvislosti s USA, avšak v súčasnosti s týmto pojmom operujú už aj viacerí európski autori (Brama, A., 2006) (Musterd, S., 2005), ktorí tento termín používajú v súvislosti s mestami západnej Európy, kde žije veľká komunita neeurópskych prisťahovalcov.

Dovolím si tvrdiť, že ak nie v regiónoch, tak minimálne v niektorých obciach na Slovensku prebieha obdoba fenoménu „white flight“ – „biely útek“. Pri aplikovaní tohto pojmu („white flight“ – „biely útek“) na Slovensko by sme mohli zaznamenať, že zvyšovanie počtu Rómov v určitom regióne môže znamenať absolútny pád ceny nehnuteľností a dovtedy selektívna migrácia z tohto regiónu sa môže zmeniť doslova na „útek“. V takejto lokalite ostanú z majoritného obyvateľstva iba starší ľudia, pričom opustené domy budú obsadzovať opäť Rómovia. Jeden zo scenárov budúceho vývoja v obciach a regiónoch, kde majú Rómovia vyššie zastúpenie teda predpokladá, že postupná etnická dominancia Rómov a odchod majoritného obyvateľstva môže spôsobiť až ekonomický a sociálny kolaps týchto regiónov. Som presvedčený, že k niečomu podobnému dochádza napríklad v Hnileckej doline alebo v niektorých častiach Gemera.

Zdroj článku: ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5

Späť na úvodnú stránku »