O mnePublikácie

Ako Róbert Kaliňák desať rokov (ne)riešil rómsku problematiku

28.03.2018

Minister vnútra Róbert Kaliňák odstúpil, a tak je na čase bilancovať jeho činnosť či skôr nečinnosť z pohľadu riešenia tzv. rómskej problematiky. V prvom rade treba povedať, že Róbert Kaliňák bol viac ako desať rokov ministrom vnútra a neskôr bol pod jeho rezort presunutý aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Kaliňák mal tak jedinečnú príležitosť začať riešiť rómsku problematiku, ktorá patrí k jedným z najpálčivejších problémov Slovenska. Žiaľ, túto príležitosť vôbec nevyužil.
Čítaj celé »

Genetická stopa

06.03.2018

Rómske osady na Slovensku tvoria pomerne uzavretý svet s množstvom vlastných špecifík. K citlivým témam nesporne patrí manželské či partnerské spolužitie vzájomne príbuzných jedincov.
Čítaj celé »

Diskriminácia nerómskych detí v škôlke?

29.10.2017

Poslanci OĽaNO navrhli pre deti z marginalizovaného prostredia, inak povedané z rómskych osád, povinnú a bezplatnú škôlku od dovŕšenia troch rokov. Tento na prvý pohľad ušľachtilý návrh, má však mnohé „muchy“, ktoré by v našej spoločnosti zaviedli dvojaký meter už do škôlkarského veku.
Čítaj celé »

Sú Rómovia z osád šťastnejší ako ostatní obyvatelia na Slovensku?

11.05.2017

Nedávno som bol redaktorom Hospodárskych novín oslovený s otázkou, či sú Rómovia žijúci v osadách šťastnejší ako Nerómovia. Je to neľahká otázka, aj keď chápem, kam ňou bolo mierené, veď Rómovia z osád skutočne bývajú neraz opisovaní ako šťastnejší a hlavne bezstarostnejší než ľudia z majoritnej populácie.
Čítaj celé »

Vysťahovanie Rómov z miest do vidieckych obcí

25.02.2017

Viaceré slovenské mestá a obce riešia problém neplatičov nájomného, (častokrát ide o neintegrovaných Rómov), vysťahovaním na okraj mesta alebo do úplne iných obcí. Pár príkladov takýchto miest je v nasledujúcej mape.
Čítaj celé »

Koncepcia rozptylu Rómov v ČSSR

16.12.2016

Pretrvávanie problémov v integrovaní rómskej menšiny viedli už od začiatku 60. rokov k úvahám nad novou vládnou koncepciou. Politickí predstavitelia usúdili, že zmena postavenia a spôsobu života Rómov nie je možná, ak sa nachádzajú v osídlení, kde žije viacero Rómov. Za príčinu neúspechu všetkých predošlých opatrení považovali vysokú koncentráciu Rómov prevažne na východnom Slovensku, preto nasledujúce hlavné metódy asimilácie videli v rozptyle rómskeho obyvateľstva (Šebesta, M., 2003).
Čítaj celé »

Segregácia a samosegregácia Rómov

29.10.2016

Miera priestorovej a sociálnej integrácie resp. segregácie výrazne ovplyvňuje spôsob života Rómov. A naopak aj spôsob života Rómov má vplyv na mieru integrácie alebo segregácie Rómov.
Čítaj celé »

Neintegrovaní Rómovia a „politika múru“

12.09.2016

V Michalovciach koncom roku 2009 postavili obyvatelia sídliska Východ z vlastných peňazí múr, aby zabránili Rómom z veľkej osady Angi mlyn prechádzať do mesta cez sídlisko Východ, kde sa hromadili sťažnosti na ich správanie (krádeže, vandalizmus, prepadnutia a iné). V období postavenia múru prebiehala v rómskej osade výstavba nových bytoviek pre obyvateľov osady, čo zvyšovalo obavy majoritného obyvateľstva z nárastu počtu Rómov. Viac krát sme navštívili Michalovce, kde spomínaný múr „oddeľuje“ rómsku osadu od mesta (pozri fotografie na konci článku).
Čítaj celé »

História Rómov v slovenských mestách v rokoch 1945 – 1989

03.07.2016

Po konci vojny a obnovení Československa dochádza k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval Košický vládny program (Korec, P., 2005). Väčšina protirómskych opatrení z predchádzajúceho obdobia bola zrušená, ale napriek tomu sa najmä nariadenie o presune rómskych osád do vzdialenosti dvoch kilometrov od ciest vykonalo ešte v Medzeve, Moldave nad Bodvou a Trebišove.
Čítaj celé »

História Rómov v slovenských mestách v rokoch 1918 – 1945

16.06.2016

Na rozdiel od ústavy a zákonov z obdobia Rakúsko-Uhorska, priznala nová československá ústava rovnoprávnosť všetkým obyvateľom. Československo však ako nový štát ešte nemalo kompletnú zbierku zákonov, preto niektoré zákony z čias Rakúsko-Uhorska zostali v platnosti. Vo vzťahu k Rómom sa jednalo najmä o výnos viedenského ministerstva vnútra „o kočovných Cigánoch“ (č. 14015/1887) zo 14. septembra 1888, ktorý sa v plnom rozsahu uplatňoval naďalej (Zeľová, A., 1994).
Čítaj celé »

História Rómov v slovenských mestách do roku 1918

19.05.2016

Rómovia začali do strednej Európy v prvých skupinách a prúdoch postupovať z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí a miestami ich postupu smerom na západ boli oblasti okolo Dunaja, kde sa presúvali proti toku rieky až do stredu Európy (Korim, V., 2006). Vedelo sa, že Rómovia prichádzajú z východu, ale ich presná pravlasť bola konkretizovaná až v 18. storočí, keď "jazykovedci prišli na to, že rómsky jazyk je bezpochyby jazykom severozápadnej Indie, ktorý je odvodený od nárečí blízkych sanskrtu. Odvtedy sa za pravlasť Rómov považuje India, oblasť Radžastánu" (Liégeois, J-P., 1995, s. 20). Príčiny ich odchodu z indickej pravlasti nie sú dodnes s určitosťou známe.
Čítaj celé »

Luník IX

12.03.2016

V meste Košice žije 18 162 Rómov (podľa „Atlasu rómskych komunít na Slovensku 2013“), no aj toto číslo je pravdepodobne nižšie ako skutočný stav, napríklad RPA (Roma press agency) uvádza v Košiciach až 20 tisíc Rómov.
Čítaj celé »

Príklady riešenia rómskej problematiky v niektorých slovenských mestách

14.01.2016

Po ukončení reformy verejnej správy sa posilnili právomoci regionálnych a miestnych samospráv, ktoré môžu samostatne prijímať aj komplexné opatrenia na riešenie rómskej otázky priamo v ich meste alebo regióne. Mnohé samosprávy pochopili, že neriešenie problematiky rómskych sociálne odkázaných rodín, žijúcich prevažne v koncentrovaných zoskupeniach, spôsobuje problémy všetkým obyvateľom daného mesta.
Čítaj celé »

Regióny Slovenska s vysokým podielom Rómov

25.11.2015

Vývoj početnosti rómskej populácie na Slovensku je výrazne progresívny. Detská zložka je v rómskej populácii silno zastúpená a rómske obyvateľstvo je v porovnaní s majoritou mladšie.
Čítaj celé »

Jelšava – prvé mesto s rómskou väčšinou

01.09.2015

Čo sa týka podielu rómskeho obyvateľstva v slovenských mestách, tak podľa odhadov Atlasu rómskych komunít (Mušinka a kol., 2014), má jednoznačné prvenstvo Jelšava, kde Rómovia tvoria 40,14 % obyvateľov mesta.
Čítaj celé »

Urbanizácia Rómov v minulosti a súčasnosti

22.07.2015

Presné údaje o stupni urbanizácie Rómov sa štatisticky nezisťujú, ale s určitosťou sa vie, že do roku 1958 bývalo 90 % Rómov v osadách za dedinami (Horváthová, E., 1964). Násilná kolektivizácia slovenského vidieka však naštartovala hlboké štrukturálne zmeny v slovenskej spoločnosti a zrýchlila proces urbanizácie, ktorý sa dotýkal aj rómskej minority.
Čítaj celé »

Veľké rómske komunity vo vidieckych obciach na Slovensku

03.06.2015

Veľká komunita Rómov sa nachádza napríklad v obci Pavlovce nad Uhom (okres Michalovce), kde žije 4 385 obyvateľov, z toho 2 940 Rómov, pričom pri sčítaní v roku 1980 tu žilo 1 300 Rómov. Rómovia z tejto obce sú považovaní za viac integrovaných, skoro polovica z nich periodicky žije alebo pracuje v zahraničí, hlavne vo Veľkej Británii a Švédsku.
Čítaj celé »

Jarovnice – budúce rómske mesto

28.05.2015

V dôsledku vysokej natality rómskej populácie nie je vylúčené, že sa z niektorých „rómskych“ vidieckych obcí môžu v budúcnosti stať etnicky homogénne „rómske mestá“. Dovolím si tvrdiť, že najvážnejším adeptom na „rómske mesto“ je obec Jarovnice v sabinovskom okrese, kde podľa odhadu Atlasu rómskych komunít (Mušinka a kol., 2013) žije 5 831 obyvateľov, pričom odhadom 4 879 z nich je rómskeho pôvodu. Pri sčítaní v roku 1980 tvorili Rómovia v obci Jarovnice 53,69 % obyvateľov obce, no v súčasnosti už tvoria približne 85 % obyvateľov obce. Zmena etnického zloženia obyvateľstva v Jarovniciach je teda evidentná a rýchla. Aj z tohto dôvodu som v obci Jarovnice opakovane uskutočnil terénny výskum.
Čítaj celé »

Rómovia a bývanie

25.05.2015

Rómske obydlia v koncentrovaných rómskych zoskupeniach sú často vo veľmi zlom technickom, statickom a hygienickom stave. Jedná sa zväčša buď o zdevastované bytovky postavené ešte za minulého režimu, alebo aj o jednopriestorové provizórne chatrče z rôzneho materiálu, ktoré môžeme nájsť v niektorých mestách, ako napríklad Sečovce, Trebišov, Bardejov. Tieto podštandardné obytné zoskupenia sú na nízkom socio-kultúrnom stupni a kazia estetický vzhľad mesta.
Čítaj celé »

Rómovia v osadách a ich zdravotný stav

20.05.2017

Lekári pracujúci v koncentrovaných rómskych zoskupeniach referujú, že zdravotný stav obyvateľov týchto špecifických lokalít je vo všeobecnosti horší ako u nerómskych pacientov. Pripisujú to konkrétne nezdravému životnému štýlu, ako aj nevyhovujúcim bytovým podmienkam. Práve zlý životný štýl niektorých členov rómskych komunít, s ktorým je často spojené nezdravé stravovanie, alkoholizmus, neúmerný tabakizmus, preplnenosť obydlí, nízke hygienické návyky a podobne, majú podstatný vplyv na zvýšený výskyt niektorých, najmä infekčných chorôb (Krak a kol., 2007).
Čítaj celé »

Rómovia a kriminalita

05.05.2015

Jedným zo zvlášť negatívnych a často spomínaných javov je vysoké percento trestných činov, ktoré sa pripisujú na vrub občanom rómskeho etnika. O niektorých častiach našich miest by sa dalo povedať, že výška kriminality je tu priamo úmerná koncentrácii Rómov v danej lokalite. Z niektorých rómskych štvrtí sa pomaly stávajú tzv. „No go area“, čiže územie mesta, kde sa ľuďom z majoritnej spoločnosti neodporúča chodiť, ľudia majú z týchto častí mesta strach a vyhýbajú sa im.
Čítaj celé »

Rómovia a nezamestnanosť

24.04.2015

V minulom režime bola zamestnanosť Rómov dôležitým kvantitatívnym ukazovateľom, ktorý sa pozorne sledoval. Niektoré závody však zamestnávali Rómov iba formálne, pretože aj povereníctvo ministerstva vnútra od vedúcich závodov „žiadalo urobiť všetko, aby udržali Cigánov v práci, i keď ich výkony budú spočiatku nižšie a spôsob práce ich životu neobvyklý“ (Horváthová, 1964, s. 359). Špecifický bol potom aj vzťah samotných Rómov k zamestnanosti. Štát totiž rôznymi administratívnymi metódami zabezpečoval rómsku zamestnanosť, v dôsledku čoho sa vypestoval ich laxný prístup k trvalému pracovnému pomeru a pracovnej morálke (Poliaková, 1999).
Čítaj celé »

Rómovia a sociálna oblasť

20.04.2015

Zlé sociálne podmienky, v ktorých sa nachádza väčšina rodín z koncentrovaných rómskych osídlení, sú spúšťačom ďalších negatívnych javov, ktoré len umocňujú problémy v daných lokalitách. V rokoch 1948 – 1989 dominovala snaha plošnými sociálnymi opatreniami zlikvidovať chudobu a civilizačnú zaostalosť Rómov, ale táto vonkajšia pomoc síce na jednej strane obmedzila rozsah chudoby medzi Rómami, no na druhej strane podporila ich neaktivitu (Vašečka, I., 2006).
Čítaj celé »

Rómovia a školstvo

07.04.2015

„Údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 ukazujú, že výsledná vzdelanostná štruktúra rómskeho obyvateľstva je radikálne odlišná od populácie SR ako celku. Kým z občanov slovenskej národnosti dosiahlo iba základné vzdelanie alebo nižšie vzdelanie 30 % žien a 18,9 % mužov, u občanov rómskej národnosti ide o 79,5 % žien a 74,1 % mužov.“
Čítaj celé »

Rómovia a vzťah s majoritnou spoločnosťou

30.03.2015

Kvalita vzájomných vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a neintegrovanými Rómami je nezriedka na veľmi nízkej úrovni. Rómska otázka je poznačená dlhodobo vysokou intenzitou negatívnych postojov majoritnej časti spoločnosti, ktoré pramenia z predsudkov, ale veľakrát aj zo skúseností s Rómami.
Čítaj celé »

Koľko je na Slovensku Rómov?

14.03.2015

Počet Rómov v súčasnosti žijúcich v Slovenskej republike je veľmi problematické vyjadriť konkrétnym číslom, pretože nie všetci Rómovia pri sčítaní deklarovali svoju etnickú príslušnosť. V minulosti pri sčítaniach určovali príslušnosť k rómskemu etniku zväčša priamo sčítací komisári, no dnes tomu tak nie je a svoju národnosť si pri sčítaní určuje každý sám, podľa svojho rozhodnutia.
Čítaj celé »

Vývoj počtu Rómov na Slovensku v minulosti

21.02.2015

Prvé údaje o počte Rómov na našom území sú z roku 1770 a hovoria, že na Slovensku žilo približne 18 tisíc až 20 tisíc Rómov, z ktorých veľká časť žila kočovným spôsobom života. V Bratislavskej stolici bolo podľa súpisu z toho istého roku 2 500 Rómov, v Nitrianskej stolici 2 000 Rómov, na Gemeri 1 800, v Šariši 1 500, na Spiši 500 a v Turci 100 Rómov (Korim, 2006).
Čítaj celé »